Dnešné ráno som počul o mladom dievčati, osemnásťročnej Eme, ktorá porodila dcérku. Hneď po pôrode napísala vyhlásenie, privolala si taxík a opustila nemocnicu v Bratislave, ani sa neobzrela späť. Ani netušila, aké prekvapenie čaká tú malú v týchto chvíľach.
Keď sme s manželkou Vierou večer dorazili do nemocnice, už sme boli plní napätia a radosti pred príchodom nášho štvrtého dieťaťa. Naša rodina je už pravá slovenská veľkorodina, plná smiechu aj ruchu.
Naše druhé a tretie deti sú dvojičky, čo nás svojho času riadne prekvapilo doteraz v rodine nič také nebolo. Pri ďalšom tehotenstve sme už vtipkovali: A čo ak opäť dvojičky? Dodnes nás tá predstava občas rozosmeje.
Rodičia boli touto správou nadšení a veľmi nám pomáhali. Po druhom ultrazvuku nám však lekárka potvrdila, že dvojičky nečakáme.
Nakoniec sa nám narodil štvrtý ninja jedno krásne zdravé dieťa, vďaka čomu zo mňa všetky obavy rýchlo opadli. Usadili nás s Vierou na izbu, ktorú som už skôr zaplatil, vyšlo to na pekných 80 eur za noc.
Po pár hodinách mi doniesli drobca na kŕmenie. Vtom vošiel primár oddelenia s vážnym výrazom: Máme tu istý problém…
Práve ráno, to mladé dievča, Ema, porodilo zdravé dievčatko, napísalo prehlásenie o vzdaní sa rodičovstva a odišlo z nemocnice taxíkom.
Po pôrode ledva chodila, no očividne chcela odísť čo najskôr. Nedalo sa ju presvedčiť, aby zostala dlhšie.
Malá bola krásna a zdravá. Pomyslel som si: Tak túžila si po dvojičkách, možno by si tejto malej mohla dať domov…
– Mohli by sme napísať, že si ju porodila ty… Počula Viera, Ale nechcem, aby išla do domova. Aký život by tam mala? Bolelo ma pri tej predstave srdce… No samozrejme, takéto čosi nie je podľa zákona.
Oficiálne osvojenie sa síce môže začať, ale proces trvá mesiace a ani potom nie je istý výsledok. Dovtedy bude dieťa v detskom domove.
Je to veľmi smutné… Musím priznať, že ma takáto situácia poriadne zasiahla. Hlavnú sestru Moniku Hrdú poznám dlho a vždy bola láskavá a súcitná. Stretávali sme sa aj mimo nemocnice.
Asi preto mi s Vierou ponúkli túto neľahkú dilemu.
– Mladá mamička sa rozhodla odísť hneď po pôrode;
– Dieťa je zdravé a potrebuje lásku;
– Osvojenie je zdĺhavé a neisté;
– Ponuka od Moniky Hrdé bola z čistej ľudskosti a súcitu.
Jadrom tejto skúsenosti je ukážka toho, aké zložité a krehké sú ľudské osudy pri narodení nového života.
Na záver môžem len napísať, že príchod dieťaťa je vždy naplnený nádejou a obavami. Niekedy sú naše cesty nevyspytateľné, no musíme si vedieť byť nablízku, poskytnúť si pochopenie a pomoc. Táto dojímavá skúsenosť mi pripomenula dôležitosť ľudskosti v tých najťažších okamihoch.
