Dnes večer som si opäť všimla, ako Peťko kreslí do zošita ďalšieho Spider-Mana namiesto toho, aby riešil slovnú úlohu. S Milanom sme už nemali žiadne ilúzie v našej rodine bezstarostná budúcnosť čaká tak akurát nášho kocúra Čaura, ktorý jediné, čo robí, je rozvaľovať sa na radiátore a žiadať šunku.
Desiatky doučovateľov v matematike, slovenčine aj prírodopise iba prehĺbili Peťkov odpor k presným vedám. Naopak, s každým dalším učiteľom sa viac utápal v úvahách o nezmyselnosti sveta. Vraj všetko okolo je len zbytočný zhon, šťastie je v povaľovaní sa, v horalke a rozprávkach na mobile.
Keď už ani nám nestačili nervy, narazil Milan na internete na totálne čudný inzerát: Predám činku a vypestujem vo vašich deťoch lásku k školským a športovým predmetom. Autorská metóda. Učím matematiku, dejepis, slovenský a anglický jazyk, biceps, triceps, nohy, ramená, literatúru, prsia. František.
Bezradnosť zvíťazila nad opatrnosťou, Milan vytočil číslo. Po pár zvoneniach sa v reproduktore ozval ťažký zadýchaný hlas.
Počúvam. Okrem hlasu bolo počuť aj dunenie železa.
Dobrý deň, volám kvôli inzerátu.
Činku som už predal, zahlásil František a už sa lúčil.
Nie, nie, syna potrebujeme doučiť matematiku, slovenčinu, literatúru
Vek, váha, zručnosti žiaka, ozval sa František stroho.
Kombinácia stručnosti a svalového pressingu bola zároveň inšpirujúca i desivá. Zvuky železa vystriedal svišť švihadiel až som mala pocit, že ma cez telefón ovalí vôňa ľudského potu.
Deväť rokov, dvadsaťpäť kíl, párkrát sčíta v stĺpci a…
Koľko spraví kľukov?
Prosím? nechápal Milan.
Kľuky, zhyby, koľko dá…?
Netuším, možno tak päť, priznal Milan.
Vie rozdiel medzi predponou a príponou?
Ja… asi nie, to by vedela manželka.
Aké náradie máte doma?
Náradie?
Kružidlo, uhlomer, expander, kettlebelly?
Je tu drevené pravítko…
OK, pošlite adresu, do hodiny som tam, zahlásil František, na záver zareval: Nohy od seba, chrbát rovno! To platí pre šiestakov na hodine dejepisu, a zložil.
Milan ešte chvíľu stál v širokom postoji a rovný ako pravítko. Potom išiel za Peťkom.
Na nového doučovateľa zareagoval Peťko typicky pridal na telke hlas a vypýtal si čaj s rožkom so šunkou. Vedeli sme, že vedeckých pokrokov sa náš Peťko zatiaľ nedotkne.
Zazvonil zvonček. Ivana, Peťkova mama, sa pozrela cez kukátko a takmer striasla od závisti cez chodbu vošla do bytu hora svalov v upnutej bielej tielku, voňajúca po kokosovom šampóne.
Dobrý deň, kde máte malého olympionika?
V…v…v detskej, koktala Ivana.
Prepáčte, prišlo k omylu, ja som vlastne očný lekár v minulosti, snažil sa zmierniť mužský hlas z kúpeľne Milan.
Som František, doučovateľ v súčasnosti.
Ach, jasné, už vieme, vezmite si tašku Milan siahol po veľkej hokejovej taške, ktorá ho takmer položila na zem. Kocúr sa zľakol, prebehol tri izby a niekam sa zaštopkal.
To máte vo vnútri kamene? lapal Milan dych.
Pracovný materiál. Základná škola a aplikované predmety, vysvetlil František.
Peťko, verný svojej povahe, ležal v gauči a triedil parádne stickery v mobile. Keď dvere vtrhli dovnútra, aj on na moment spozornel.
Máte doma vŕtačku? spýtal sa František.
Načo by bola? čudoval sa Milan.
Na slovenský jazyk, vyhlásil František, vytiahol z tašky hrazdu, boxovacie vrece a lano.
Asi sa spýtam suseda… podotkol Milan, sotva popadal dych.
To je Peťko, syn, nech sa páči.
Chalanisko sa ledva po pás Františkovi smial cez ramená.
Odkiaľ máte také svaly? spýtal sa Peťko hneď úvodom.
Sčítal som si to v stĺpci, zamrmlal František, skladal závažia jedno na druhé.
Tak sa zabávajte, Milan opustil izbu.
Ste silnejší ako Spider-Man?
A Spider-Man tlačí na lavičke 200 kilogramov? opýtal sa František.
Peťko netušil, ale akosi cítil, že asi nie.
Ja nemám rád učenie, vyjasnil hneď Peťko.
Nechaj učenie neúspešným. My ideme na brucho. František zaľahol na koberec a začal cvičiť. Peťko na to len s nemým úžasom. Čakal, kedy to doučovateľa omrzí, lenže ten menil tempo a nakladal si nové závažia.
Po bruchu nasledovali činky, potom expandér, zakončené kľukmi na podlahe.
Takže, čo si zapamätal? Chceš byť silný, alebo budeš život prežívať ako mutant v pavučine?
Peťko zamietavo pokrútil hlavou.
Výborne! Tri série po štyridsaťpäť mínus tridsaťdeväť, začni s bruchom.
Kolko je to?
To už vypočítaš Ty.
Nenašiel som vŕtačku, len skrutkovač, vyletel Milan, pri pohľade na syna v kľukoch onemel.
Zastavím sa neskôr, šepol Milan, zavrel dvere a radšej odišiel.
***
Na druhý deň pol šiestej ráno niekto zvonil. Poloslepý Milan zamieril do haly, pripravený hádzať najtvrdšie slovenské nadávky, keď zbadal v dverách Františkove plecia. Mal pocit, že za noc ešte František narástol.
Dnes dejepis a geografia, športová výstroj: tenisky, tričko, kraťasy. Dlhý beh, zoznámenie s históriou mesta.
On je v treťom ročníku, tie predmety nemá, zívol Milan.
Ešte majú aj básničky. Idete s nami?
Nie, ja bol v škole slušný žiak.
V ktorom roku ustúpili Tatarsko-mongolské kmene z nášho kraja?
Ehm… ja musím budiť syna, vyhovoril sa Milan.
O pár minút sa vrátil:
On sa nedá zobudiť.
Oblečte ho, zobudí sa cestou.
***
Trikrát za týždeň František stál pred vchodom a vzal Peťka cvičiť. Pondelok: prsia-triceps-plecia-matematika-slovenský; streda: chrbát-biceps-literatúra-angličtina; piatok: nohy-geografia-dejepis.
O tri týždne Peťko vbehol do kuchyne bez trička, s tehličkami na bruchu. Milan sa v ten moment zakrýval kanvicou, aby utajil pivné brucho. Syn už mal postavu a sebavedomie, rodičom vyčítal sedavý život.
Milan, mne sa to celé akosi nezdá, ozvala sa Ivana pri večeri. Vieš, čo chce Peťko na narodeniny?
Myslím, Xbox hovoril.
Nie. Švédsku stenu a mixér na smoothie. Bojím sa, že František nie je žiadny doučovateľ, ale ďalší premotivovaný tréner, ktorý mu odrovná zdravie.
Veď sa aj učia…
Videla si v ich rukách učebnicu?
Kalorickú tabuľku.
Práve! Vieš, kulturisti nie sú práve…
Nie práve čo?
Najmúdrejší zabúchala na sklenený stôl.
Možno, ale možno lepší silák ako slabý bifľoš!
Chcem, aby bol normálne dieťa. Chcem, aby tieto hodiny skončili!
Do toho zazvonil telefón.
Triedna učiteľka. Ivana zdvihla hovor.
Áno? Čo vyviedol? Áno, prídeme.
Čo sa deje?
Peťko sa pobil. Hovorila som ti, toto neveští nič dobré!
Idem s tebou.
***
Taxíkom sme frčali do školy, kde nás rovno poslali k riaditeľke.
To je ten váš, tretiak a už ho predvolavaju.
Bolo tam narvané rodičia, deti, psychológ, triedna. V tom hluku sa rozlaďovalo klavírne krídlo.
Tu nie ste v posilke, toto je škola! zvreskla jedna z mamičiek.
Môže mi niekto vysvetliť, čo sa deje?
Vzala si slovo triedna učiteľka.
Peťko nútil spolužiakov hrávať na preliezke a viesť skóre metódou delenia desatinných čísel.
Čo to je?
Striedavo sa priťahovali, zvýšovali záťaž, vysvetlil Peťko.
Oni to nechceli. Peťko im vyhrážal.
Ale oni začali. Chceli ma zbiť za to, že som ich opravoval, keď ma urážali.
Ako opravoval?
Vysvetľoval som, ako sa skloňuje tatar a frajer. Vrli sa na mňa, musel som sa brániť. Ako vraví František, máš veľa sily, skús radšej dvadsať zhybov alebo namiesto bitky nauč rátat desatinné čísla. sklonil Peťko hlavu.
Vravel, že ak doňho ešte raz pôjdeme, skončíme pri druhých odmocninách! fňukal druhý žiak.
Takýto neandertálec nemá medzi deťmi čo robiť! vykríkla iná mama.
Počkajte! Takže žiadna bitka nebola? prebral sa Milan.
Ostatní iba krútili hlavami.
Takže môj syn sa bránil matematikou a hrazdou?
A nutil ich behať po ihrisku a učiť Sládkoviča!
Vidíš, a ty sa bojiš, že bude blbý bodybuilder, Milan sa pozrel na Ivanu, ktorá len ticho súhlasila.
Prepáčte, musím sa ospravedlniť ozvala sa riaditeľka.
Nech sa ospravedlní on! ukazovali na Peťka.
Nie vám, rodičom tohto chlapca sa musím ospravedlniť. Váš syn je šikovný. Ale vzhľadom na jeho úroveň, preložíme ho.
Spravodlivosť zvíťazila, tak vám treba! usrkávali si niektorí.
Presúvame ho do štvrtého ročníka. Zjavne predbehne učivo, ukončila riaditeľka rozhovor.
V triede nastalo ticho. Zo strany žalujúcich bolo cítiť závisť a hnev. Každý sa snažil potichu vypadnúť z miestnosti.
Dobrý, František, máme zmenu… Ideme do štvrtého, pribudnú predmety, volal Milan, keď sme vyšli z kancelárie.
***
O týždeň Peťka naozaj preložili do štvrtého ročníka. Po ďalších dvoch išiel na súťaž v crossfite a začal pripravovať na detskú literárnu olympiádu. O mesiac Milanovi volal otec bývalého spolužiaka, či nemá číslo na Františka.
Postupne vznikol detský oddiel, kde nevylučovali za neúspechy v športe, ale ak mal niekto zlú známku v žiackej knižke.
Občas sa aj večer zamyslím, koľko absurdity a nečakaných ciest môže život človeku predostrieť. A že aj malý chlapec, čo kreslí komiksy namiesto úloh, sa vie stať zázrakom triedy, hoci má po boku špecifického doučovateľa a kilo silových cvičení.
