Vase Stastie – Page 199

Dobrý deň, pani mäsiarka, dajte mi, prosím vás, čo máte najlacnejšie, hovorila stará pani vždy, keď zachádzala

Všetci mi stále hovorili, že by som sa mala vydať, aký má vôbec zmysel sa toľko učiť…

Dvere sa otvorili bez klopania. Môj manžel Peter nikdy nezvykol nosiť kľúče, keď som bola doma zavolal

Moji rodičia spolu žili len veľmi krátko. Keď som mal štyri roky, otec jedného dňa odišiel z domu a už

Treba ísť ďalej. Ušiel a nech si ušiel. Aj keby bol aspoň poriadny človek, ale pozri sa, aký záletník.

Chlapče, neobtiskuj tie špinavé ruky na vitrínu, aj tak neverím, že si taký náhrdelník môžeš dovoliť!

Našla som ho v utorok večer, keď som sa vracala z práce. Ležal pri kontajneri na odpadky mokrý, vychudnutý

Denník, 18. marec Ako ďalej bez teba? Čo mám teraz robiť? Prečo mám ešte žiť? Slzy mi tiekli po lícach

Pred mnohými rokmi mi zazvonil telefón a na druhej strane bol môj brat Andrej. Oznámil mi, že s rodinou

Bože, Tatiana, si sa zbláznila?! Máš štyridsaťpäť! Dospelého syna v armáde! A teraz si chceš vziať dieťa na ruky?