Без категорії
010
Neskorý zvon…
Nezvali ich sem! Počuj? Bez akéhokoľvek dôvodu! Veď je to tvoje narodeniny. Tridsaťpäť rokov vážna vec.
Без категорії
011
– Prečo má mama dve izby? Je už päťdesiat päť rokov. Hostí sotva prijíma, a s tetami – svojimi sestrami – si v kuchyni môže dať čaj. – Úprimne povedané, jednoizbový byt pre mamu stačí na oko i ucho.
Dátum: 12. mája 2026 Dnes som sa opäť zamyslel nad rodinným rozhodnutím, ktoré mi pripomínalo, ako rýchlo
Без категорії
08
Nečakané šťastie RastislavaRastislav, po tom, čo našiel starú rodinnú truhlicu plnú nečakaných pokladov, zrazu pochopil, že jeho najväčším šťastím je zdieľať tieto darčeky s celým dedinom.
V tom malom mestečku, čo sa usadil na úpätí krajiny, akoby posledný zrnko piesku na mape, čas neplynul
Без категорії
024
Pokračovanie príbehuV tmavej uličke starého mesta sa ozvalo tiché šumenie, keď sa tajomný cudzinec pomaly približoval k osamelému svetlu lampy.
Dobromila pomaly kráčala po perfektne posekanom trávniku, akoby vstúpila na javisko. Každý jej krok bol
Без категорії
016
– Aké neprimerané načasovanie ich jubilea, – povedala ona. – Našli čas na oslavu, a to ešte v dedine. K Lýdie dorazili úryvky slov nespokojného muža. Uvedomila si, že bratr jej manžela ich pozval na 25‑ročné výročie spoločného života, teda na striebornú svadbu.
Aký nešťastný ten ich výročný svadobný večierok, zakričala Lýdia. Náhle si našli čas na oslavu a to ešte
Без категорії
010
— pani Hano, dievča musí ďalej študovať. Takébytosťové hlavy sú zriedkavé. Má výnimočný talent na jazyky a literatúru. Videli by ste jej diela!
Anno Horváthová, musíme dieťaťu nechať pokračovať v štúdiu. Žiarivé hlavy sa zriedka stretajú.
Без категорії
013
–Kto ste vy?
12. jún 2026 Sedím na starom drevenom lavičke pred chodom našej chalupy vKraľovanoch, slnko sa mi láskavo
Без категорії
031
Práve som si uvedomila, že my dvaja asi tvoríme nesprávnu, nezvyčajnú rodinuAž sa nám pod nohami rozpadne tento podivný svet a my budeme musieť nájsť nový domov, kde sa naše rozdiely premenia na silu.
Aké je to krásne, že ťa mám, šepol Ján, objaťujúc svoju manželku. A ja som šťastná, že som s tebou!
Без категорії
024
Vieš, Juraj, ona je tvoja sestra, ja som manželka. Už viac neznosím, ako berieš peniaze našich detí a dávaš ich všetko Oľge. Juraj si uvedomoval, že manželka má pravdu, ale inak nevedel konať. Keď sestra potrebovala pomoc, bol prvý, kto podal ruku – tak od detstva. – Juraj, nevadí, že pomáhaš Oľge, ale keď neustále čerpáš z rodinného rozpočtu, už to nie je podpora, je strata pre nás. – Rozumiem všetkému, ale inak nemôžem.
Vieš, Jurko, ona je tvoja sestra, a ja som tvoja manželka. Už viac neznášam, ako si berieš peniaze od
Без категорії
012
Už iná? Gala aspoň mohla premýšľať, čo ľudia povedia – šepkali susedia, keď u vdovky na dvore uvideli muža. V dedine, kde všetci navzájom poznajú: kto je komu kmot, kto kedy kopal zemiaky a kto koľkokrát sa rozviedol, nie je nič, čo by sa dalo skryť. Preto, keď vdova Gala po dvoch rokoch od úmrtia manžela priviedla do domu nového muža, všetci potichu šepkali: „Až ste to nepodržali“. No nikto to nepovedal nahlas – pretože Gala bola pracovitá, slušná žena a ešte sama vychovávala dvoch detí.
Už zase niečo iné?Mária by mala pomyslieť, čo povedia ľudia šuškali susedia, keď na dvore u vdovy stáli