Vyrastala som u svojej starkej v Ružomberku, no teraz sa moji rodičia rozhodli, že im mám platiť výživné.
Žijem spolu s mojou mamou. Moja mama má 86 rokov.
Stalo sa, že som sa nevydala a nemám ani deti. Takto zvláštne sa vyvíjal môj život. Dnes mám 57 rokov. Nedávno som mala narodeniny. Oslavovali sme ich len my dve – ja a moja mama. Nemám koho pozvať. Nemám priateľov a ani ja, ani mama už nemáme žiadnych ďalších príbuzných.
Bývame spolu a vždy sa navzájom podporujeme. Moja mama má 86 rokov. Neviem, čo budem robiť, keď tu už nebude. Zatiaľ sa však cíti výborne! Hoci s každým rokom starne a zdravie jej slabne, nevzdáva sa. Dokonca sa ešte aj sama vyberie na prechádzku.
Ja som už na dôchodku, ale stále pracujem, lebo naše dôchodky nestačia na slušný život. Nevzdávam sa však a som šťastná, že mám svoju drahú mamičku. Veď iní ľudia sú na tom oveľa horšie – niektorí nemajú ani byt, ani príbuzných, ani peniaze.
No ja a moja mama žijeme pokojne a ticho. Večer si spolu dáme čaj, háčkujeme, pozeráme naše obľúbené filmy a seriály. A cez víkendy upečiem koláč a pozývam k nám susedov. Tí nám rozprávajú o svojich rodinách. Teším sa z ľudí, ktorým sa darí, a modlím sa, aby nás s mamou obišli všetky nešťastia.
Takto žijeme náš život. Chcem, aby nám s mojou mamou takéto pokojné chvíle vydržali čo najdlhšie… Bývam spolu so svojou mamou. Moja mama má 86 rokov. Stalo sa, že som sa nikdy nevydala a ani nemám deti.
Celý rok sme deťom platili pôžičku namiesto nich! Už im nedám ani cent navyše!
S manželom máme jediného syna, z ktorého je už dospelý muž s vlastnou rodinou – stali sme sa starými rodičmi.
Vyrastala som ešte za čias socializmu, do manželstva som šla až v tridsiatke, čo sa vtedy považovalo za neskoro. Spoločnosť čakala, že hneď po svadbe príde dieťa. Nemať deti bolo vtedy ako nejaké prekliatie.
Nakoniec sme sa s mužom rozhodli pre jedno dieťa – rozumné, keďže každé ďalšie znamenalo viac výdavkov. Vďaka tomu sme syna zabezpečili, dali mu vzdelanie a vytvorili si vlastné životy.
Syn však má na vec úplne iný názor. Krátko po svadbe im s manželkou pribudlo bábätko – a teda aj prvý vnúčik. Vlastné bývanie nemali, tak si museli vziať hypotéku. Spočiatku so splácaním nemali problém, no potom nora znova otehotnela. Pýtala som sa, ako zvládnu dve malé deti a splátky. Vraj nemám obavy, že to zvládnu.
Istý čas to naozaj šlo… ale nora odišla na materskú a syn prišiel o prácu. Dali sme im náš prenajímaný byt a manžel sa rozhodol, že im s platením hypotéky pomôžeme. Celý rok sme platili ich splátky, v domnení, že robíme správnu vec.
Lenže potom vyšlo najavo, že dlh ostal nevyplatený – a splátky meškajú už šesť mesiacov! Kde sú naše peniaze? Manžel je nahnevaný a povedal, že už toho má dosť. Ja som v šoku a už ani neviem, čo robiť – pomáhali sme a oni si na nás len zvykli. Čo teraz? Celý rok sme dávali peniaze deťom na splatenie ich dlhu! Už nedám ani cent navyše! So svojím manželom
Na zemi boli ženské šaty a keď som vošla do spálne, uvidela som ho s inou ženou Slovensko Tomáš a ja
Môj svokor zostal bez slova, keď uvidel, ako žijeme. Štefan a ja sme sa stretli na svadbe spoločných
Bývam sama v útulnom jednoizbovom byte priamo v srdci Bratislavy. Môj manžel zomrel pred piatimi rokmi
Jedného dňa ma otec zavolal do svojej izby: povedal, že musíme prebrať vážnu tému. Úprimne, trochu ma to znepokojilo. V obývačke na mňa čakala istá žena.
Moja rodina sa točí okolo môjho otca, ktorý ma vychoval, postaral sa o mňa a poskytol mi neotrasiteľnú oporu. Po mojom narodení nás mama opustila a otec sa rozhodol znovu neoženiť, možno zo strachu pred ďalším sklamaním. Život nebol k môjmu otcovi vždy láskavý a ja som chcela rýchlo dospieť, aby som ho mohla podporovať v jeho zodpovednej úlohe.
Keďže sme to doma nemali ľahké ani finančne, začala som pracovať už v 15-tich rokoch. Písala som články do miestnych novín a o tri roky neskôr som získala lepšiu prácu. Po ďalších pár rokoch sa mi podarilo nájsť kancelársku pozíciu, vďaka ktorej som bola finančne nezávislá a mohla som sa postarať nielen o seba, ale aj o otca. Jedného dňa ma však otec zavolal na vážny rozhovor — aspoň tak to tvrdil. Bola som trochu nervózna. V obývačke ma čakala žena, o ktorej otec povedal, že je moja mama.
Keď ma uvidela, rozplakala sa a hneď sa mi pokúšala ospravedlniť a objať ma, no ja som sa nedokázala rozhodnúť jej to dovoliť. Opatrne som sa jej vymanila z náruče a bez jediného slova som odišla a nechala starých samých. Rozhodla som sa, že nechám otca, nech tú situáciu rieši, ako uzná za vhodné. Nedokážem odpustiť niekomu, kto nás takto bezcitne opustil — mňa aj otca — a ani po rokoch sa mi neprihovoril, ani mi nepoprial k narodeninám. Vieš čo, musím ti niečo porozprávať. Predstav si, že jedného dňa si ma zavolal tato do svojej izby, že
Dnes mám pocit, akoby som otvorila oči po dvadsiatich rokoch. Dvadsať rokov. Presne tak dlho som sa automaticky
Denník Nový rok sa tentoraz začal inak Začalo sa to v posledný deň minulého roka, keď sa na mojich dverách
Včera som dal výpoveď, aby som sa pokúsil zachrániť svoje manželstvo. A dnes neviem, či som neprišiel o oboje.
