**Drahý denník, 12. augusta 2024** Moja žena, Klára Nováková, ani sama nevedela, ako nám s Jánom vznikol
Аньо, тръгни в кухнята! чух от съпруга и не издържах. Ружа гледаше екрана на телефона. Иван й изпрати
15 de junho de 2026 Diário És? respondeu Lurdes, com a voz tão vazia quanto a madrugada. Como assim és?
Viera smažila karíčky, keď do kuchyne vstúpil muž. Viero, musíme si prehovoriť rezolútne vyhlásil Ján.
Когато внучката ми изгони от къщата, защото на осемдесет години реших да се оженя, разбрах, че не мога
A tua mãe chegou, preparate. Costumase dizer que toda criança num orfanato aguarda esse chamado com esperança.
Чух леко почукване на вратата и се спрянах в сън. Кой ли може да дойде в такова късно време?
Už nás to vyčerpáva, odsekla som s ľahkou sebavedomosťou, pozerajúc sa na novú susedenku, ktorá stála
Но разбра ли, Райна, че мъже като мен никога няма да се женят за такива, каза спокойно Асен, има жени
Não. Decidimos que é melhor não trazeres a tua esposa e a criança para este apartamento. Não vamos suportar









