Tehotenstvo päť-šesť týždňov, — povedala lekárka, hodila nástroj do tácky a stiahla si gumené rukavice……….⚘

Tehotenstvo päť-šesť týždňov, povedala lekárka, odložila nástroj do tácky a stiahla si gumové rukavice…
Budete to dieťa mať?
Vierka mlčala.
Štyridsaťdva rokov, štvrté dieťa, ktoré vôbec neplánovala. Peňazí málo, žijeme od výplaty k výplate.
Najstarší ešte študujú, najmladšia má len nastúpiť do školy, potrebuje novú školskú tašku, šaty aj blúzku, nehovoriac o zošitoch a knihách… A teraz tento dar!
Povedala si, že sa poradí s manželom a uvidí, čo povie on.
Bola som u lekárky, oznámila Vierka pri večeri.
Áno, je to tehotenstvo. Šesť týždňov.
Manžel prestal jesť, položil vidličku.
Nuž, čo už, poďme do toho. Aspoň budeme mať dve dievčatá a dvoch chlapcov. Celá partia.
Partia! A z čoho budeme žiť?
Porozprávala mu o starších, o najmladšej, ktorá potrebuje všeličo a čím viac o tom rozprávala, tým viac si bola istá, že mať ďalšie dieťa teraz, v takomto veku, je bláznovstvo.
Nechám si spraviť odbery na interupciu.
Keď mala všetky výsledky, Vierka bola na dne.
Bolo jej ľúto toho malého človiečika, ktorého nosila pod srdcom. Asi by to bolo dievčatko… blonďavé, milé, šibalské.
Do gynekologickej poradne cestovala električkou, v tlačenici a strese. Z električky doslova vypadla. A v tom jej z ramena spadol popruh, najprv nechápala, odkiaľ je, potom vykríkla bol to popruh kabelky.
Zlodeji jej ho jednoducho odrezali a kabelku ukradli, spolu so všetkými peniazmi a výsledkami vyšetrení.
Neostávalo jej nič iné, len sa vrátiť domov. Niektoré výsledky musela spraviť znova, niektoré sa jej podarilo obnoviť.
Druhýkrát, keď vystupovala z autobusu, spadla a poranila si nohu.
Ak pôjdem tretíkrát, zlomím si určite krk, pomyslela si poverčivo. A rozhodla sa dieťa si nechá. Uľavilo sa jej.
Tehotenstvo prebiehalo dobre, Vierka už vedela, že čaká dievčatko. A zrazu pri druhom ultrazvuku lekárka zapochybovala: možno bude mať dieťa Downov syndróm.
Musíte absolvovať odber plodovej vody amniocentézu, povedala, vypisujúc žiadanku.
Musím vás ale upozorniť: je to riskantné pre plod, môže to spôsobiť potrat alebo infekciu.
Vierka sa zamyslela a súhlasila.
V určený deň prišla aj s manželom do gynekologickej ambulancie. Manžel ostal čakať na chodbe, Vierka s trasúcimi sa nohami vošla dnu. Lekárka začala počúvať tep plodu, ktorý bol príliš rýchly.
Počkáme, rozhodla.
Dáme magnézium.
Dali jej magnézium a poslali Vierku na chodbu, nech sa upokojí.
Prešlo trochu času, zavolali ju späť. Tep sa upokojil, ale teraz sa bábätko otočilo chrbtom. V takej polohe sa odber nerobí.
Počkáme, opäť povedala lekárka, možno sa otočí.
Tretíkrát už bolo všetko v poriadku, dieťa sa obrátilo, tep bol normálny.
Vierke vydezinfikovali brucho.
Bolo už horúco, okno bolo otvorené dokorán, aby trochu prúdil vzduch. Sestra zobrala tácku s nástrojmi a práve v tej chvíli vletel do miestnosti holub. Vyľakaný vták vrazil do ľudí, narobil rozruch. Sestra od šoku pustila tácku, nástroje sa rozsypali po zemi.
Vierku znovu poslali na chodbu, kým nevyženú holuba a nepripravia nové sterilné nástroje.
Čo sa tam deje? spýtal sa muž znepokojene.
Holub vletel dnu a narobil zmätok.
Vierka, to nebolo len tak.
Poďme domov.
A tak išli.
V správny čas Vierka porodila dievčatko.
Dnes má desať rokov.
Blonďavá, milá, šibalská…