Mária sa vydala mladá, a keď porodila syna vo veku 23 rokov, neprejavila veľkú snahu starať sa oňho. Miesto toho ho zverila jeho starej mame a len občas im posielala nejaké peniaze, zatiaľ čo ona si užívala bezstarostný život so svojím mužom. Po dvoch rokoch sa okolnosti zmenili, museli chlapca vrátiť domov, no Mária syna neprijala a držala si od neho odstup. Poslala ho do jaslí, aby s ním mala čo najmenej kontaktu, neskôr do škôlky, kde ho deti škaredo doberali a mal problémy s učením.
Rodičia chlapca sa nestarali o jeho vzdelanie ani výchovu, a keď sa škola pokúsila zapojiť aj ich, Mariin manžel reagoval hrubo a násilne. Keď chlapec skončil školu, Mária ho poslala pracovať do fabriky, kde neskôr stretol svoju budúcu ženu. Mladý pár od vedenia fabriky dostal byt. Mária však ostala voči vnúčatám ľahostajná, len občas im poslala nejaké peniaze, napríklad na narodeniny či Vianoce.
Keď Mária dosiahla dôchodkový vek, chcela to poriadne osláviť. Požiadala svojho syna, aby jej s organizáciou oslavy pomohol, a aby peniaze, ktoré jej posielal, použili na jedlo a darčeky pre vnúčatá. Syn a jeho žena poslali deti na dedinu k druhej babke, aby sa zabránilo zmätkom, a začali s prípravami na oslavu. Keď Mária dorazila, privítali ju a hostia sa bavili do neskorej noci.
Po skončení oslavy Mária synovi a neveste oznámila, že odchádza skôr nebude mať čas byť s nimi ani vidieť vnúčatá, ktoré sa mali vrátiť od druhej babky. Nechala im len kúsok torty, aby si ho rozdelili. Syn bol jej ľahostajnosťou hlboko ranený.
O týždeň neskôr Mária opäť volala synovi, že musí ísť do nemocnice na operáciu, a prosila ho, aby jej priniesol nejaké veci. Syn ju však odmietol, chladno jej vysvetlil, že on a jeho žena idú na dovolenku, o čom Mária dopredu vedela. Poradil jej, nech zavolá svojmu otcovi.
Nakoniec Márii ktosi naznačil, že svet sa netočí len okolo nej, a jej syn sa konečne postavil sám za seba aj za svoju rodinu.
