NIE TEN ADAM
Lýdia stála pred zrkadlom a už po tretí raz menila náušnice.
Čo povieš, Guľka? obrátila sa so smiechom na svoju malú sučku. Tieto, či radšej tie druhé?
Guľka si zívla.
Ďakujem za úprimný názor, povzdychla si Lýdia, a ešte raz si skontrolovala hodinky. Ešte polhodina.
Bolo to zvláštne napätie. Zvyčajne mala pocit sebavedomia nápadníci sa okolo nej pretekali. Ale teraz
Hlúposť, povzbudila sa, keď si ešte raz pozorne prezrela odraz. Si najlepšia!
Možno za to mohlo to, že Adama ešte ani raz nevidela. Tri týždne si telefonovali a ani jedno stretnutie.
Tri týždne a ani raz sa mi ho nepodarilo prekecať, pomyslela si ironicky a usmiala sa.
Lýdia sa zhlboka nadýchla, schytila kabelku.
Je čas.
PRED TRI TÝŽDŇAMI
Kedy už, preboha, pôjdeš za muža a odídeš z domu! povzdychol tatko-neurochirurg pri večeri.
Práve sa vrátil po dlhých hodinách na operačke a tešil sa na tichý večer s knihou od Stanislava Lemma.
Ale Lýdia už polhodinu rozoberala rozdiely medzi slovenskou a zahraničnou sci-fi literatúrou.
Oci, veď sám si vravel, že Lem je špička
Hovoril, ale nechajme to na inokedy. Teraz by som chcel ticho.
Lýdia sa urazila a mlčala celých tri minúty.
Inak, čo sa týka toho vydaja ozval sa tatko. Pamätáš si na doktora Štrbu, primára z tej polikliniky, kde som brigádoval?
No?
Má syna, vraj je to veľmi slušný mladý muž. Štrba pýtal na teba číslo, chceli by ste sa zoznámiť. Súhlasil som.
Lýdia si povzdychla.
Všetky tie dohodnuté známosti také staromódne! To je predsa pre nesmelé alebo nenápadné dievčatá, nie pre ňu!
Ale odporovať otcovi sa neodvážila.
PRVÝ TELEFÓN
Slušný mladík nechal prejsť pár dní, kým zavolal.
Haló?
Dobrý deň, tu Adam. Otec vám hovoril?
Hovoril, odvetila Lýdia, trochu sucho, no už s miernym záujmom. Hlas bol príjemný.
Môj otec vás veľmi chválil. Vraj ste výnimočná.
No neviem, zasmiala sa. Som obyčajná študentka. Druhá lekárska, pediatria. A vy?
Prvá. Idem na chirurgiu
To vysvetľovalo trochu sebavedomý tón.
Rozprávali sa hodinu.
Potom ďalšie dve.
A napokon každý deň.
Adam rozprával o svojej mačke Janke, o láske k sci-fi a obavách kvôli svojej postave či nie je príliš chudý, pribledej, ustavične unavený.
Lýdia počúvala, ale občas sa v duchu pristihla:
Vlastne, to je zvyčajne moja rola.
Len ťažko sa udržala, aby nepovedala: Adam, veď sa upokoj. Ale meno Aďo priam neznášal.
Ale keď nerátala drobnosti, páčil sa jej.
STRETNUTIE NA ŠAFÁRKU
Napokon si dali rande.
V bratislavskom metre, na Šafárikovom námestí.
Najskôr do kina na nový film, potom prechádzka k zmrzlinovému stánku Vesmír na Obchodnej.
A čo ďalej, uvidí sa.
Lýdia vyskočila z vozňa a obzerala sa.
Davy. Hluk. Typický zápach metra.
A tam stál on vysoký, sympatický, s kyticou ruží.
Stál pri stĺpe, netrpezlivo sledoval každý vlak.
Pristúpila sebavedome:
Adam?
Mladík trhol plecami, prekvapene sa na ňu pozrel:
Prepáčte, vy ste?
Lýdia, povedala prísne a podala ruku ani na podanie, ani na pobozkanie. Obarený mojou krásou, usmiala sa v duchu. A zas začal vykať
Zostal stáť, zaskočený.
Lýdia? zopakoval nesmelo. Ale ja
Poďme! chytila ho za rukáv. Musíme ešte vyzdvihnúť rezerváciu!
Počkajte, chcel som povedať
Potom, ťahala ho dnu do mesta.
Obzrel sa na perón akoby niekoho hľadal ale Lýdia ho už viedla davom.
Kytica ruží zostala v jeho ruke.
Pozrel na kvety, potom na ňu vzdal sa.
No dobre, šepol, poďme.
KINO A ZMRZLINA
Film sa im páčil.
Lýdii sa zapáčil aj Adamov vkus: elegantný kabát, umelecky previazaný šál, ktorý mu uštrikovala mama a na ktorý bol pyšný.
Vôňa drahej francúzskej vody po holení.
Chutná čokoládová zmrzlina s kúskami orieškov v Vesmíre.
A aj to, že ich názory sa takmer vo všetkom zhodovali.
Teda, väčšinou rozprávala Lýdia. Adam ju fascinovane sledoval tmavohnedými očami, kýval hlavou, súhlasil.
Občas ju jemne pohladkal po ruke svojou teplou dlaňou ako upokojenie.
Bolo to nesmierne príťažlivé.
Vieš, povedal večer pri prechádzke po Laurinskej, ty si taká zaváhal.
Aká? spozornela.
Živá. Priama.
Lýdia mu na to podarovala jeden zo svojich očarujúcich úsmevov.
Bola zamilovaná.
O TRI MESIACE
Románik sa rozbehol naplno.
Stretávali sa skoro denne, viac ráz denne si volali. Škoda, že vtedy ešte smartfóny neboli.
Po troch mesiacoch Adam vyhlásil, že Lýdiu miluje, bez nej žiť nevie a chce, aby sa zobrali.
Lýdia po desiatich minútach skromného váhania súhlasila.
Chcel by som ťa zoznámiť s mojimi rodičmi! navrhol.
Ešte počkajme, zľakla sa.
Ich rodina bola na potenciálnych zaťov veľmi prísna.
Najmä starká.
Nikto nebol dosť dobrý pre jej milovanú vnučku a rodičia so všetkým súhlasili.
Adamovi rodičom sa tiež nehrnula aby si navzájom nerozprávali pikošky.
OTCOV DEŇ
Príležitosť prišla po dvoch týždňoch.
Tatko, ktorý hlučné oslavy neznášal, predsa len usporiadal svoju päťdesiatpäťku a pozval hostí.
Lýdia tajomne oznámila, že príde s niekým.
Hostia sa už schádzali, keď doviedla Adama s kyticou karafiatov a fľašou francúzskeho brandy.
Oci, zoznám sa, prosím začala slávnostne a trochu nesmelo.
Zazvonil telefón.
Počkaj, otcovi vypadla veta, bežal k slúchadlu.
Prišiel zadýchaný o pár minút:
To bol Štrba volal, ako sa dostane od električky. Som rád, že príde. Myslel som, že sa urazili, keď si na rande s jeho synom neprišla!
Lýdia zbledla.
Neprišla?!
Otec na ňu prekvapene:
Jasné. Veď mi volal povedal, že jeho syn ťa čakal na Šafárikovom dve hodiny s kvetmi. Ty si neprišla.
Lýdia sa pomaly obrátila ku Adamovi.
Ten stál pri dverách, s kyticou karafiatov, bledý, a pozeral na ňu previnilo.
My sa hneď vrátime, zasyčala Lýdia na tatka a vtiahla Adama do izby.
PRAVDA
Lýdia za sebou zatvorila dvere.
Otočila sa.
Čakaj hovorila pomaly, akoby nechcela veriť. Akože neprišla?
Adam mlčal.
Ty nie si Adam Štrba?
Zavrtel hlavou.
Nie, šepol, som Adam Horváth. Kamarát ma zoznámil s jednou dievčinou Zuzkou. Čakal som ju na Šafárikovom a potom si prišla ty a
A ja som ťa jednoducho odviedla, skonštatovala Lýdia.
Obidvaja mlčali.
Snažil som sa ti to vysvetliť, povedal. Už v ten deň, cestou do kina. Ale nepočúvala si.
Ja nikdy nepočúvam, uznala. V tom vynikám.
Guľka začala kňučať pri dverách.
Lýdia si sadla na posteľ.
Tak čo teraz?
Adam sa na ňu dlho, vážne zadíval. Pohol sa a kľakol si pred ňu.
Je mi jedno, ako nás osud spojil. Či to bola náhoda, alebo niečí tatko.
Milujem ťa a chcem, aby si sa stala mojou ženou. Úprimne. Bez zmätkov.
Lýdia sa uvoľnene usmiala.
Tak poď pozdraviť moju rodinu. Ale pozor, sú dosť nároční.
Moji tiež. A ešte mám tvrdohlavú mačku.
Prežijeme to!
Vyšli z izby.
Voľne sa k nim pripojili hostia a medzi nimi práve vstúpil doktor Štrba so synom.
Vysoký. Pekný. S kyticou ruží.
Lýdia pozrela na ozajstného Adama Štrbu.
Potom na svojho Adama, ktorý sa triasol s karafiátmi v dlani.
Nie, pomyslela si. Ten pravý je môj.
A rozosmiala sa tentoraz od srdca.
Oci, mám pre teba novinu. Na dlhé rozprávanie.
V živote občas zmýlime cestu ale práve to nás môže priviesť k pravému šťastiu. Podstatné je počúvať nielen iných, ale aj vlastné srdce.
