Zase som umýval riad. Už tretí deň sa kopí v dreze. Ani jeden čistý pohár nezostal. Čakal som, čakal… Čo mám robiť? Prišiel som z práce domov, hladný, nahnevaný, unavený. Najskôr musím umyť ten riad, inak nemám z čoho jesť.
A nie je čo jesť. Zapol som kanvicu a dal hrniec s vodou na sporák. Aspoň si uvarím párky. Alebo ich len prevarím. Skutočne som hladný. Nikdy by som si nemyslel, že budem takto trpieť… A aký fantastický držkový robila moja Martina! Keby som mal teraz takú polievku…
A tie koláče! A štrúdle, s rôznymi náplňami. A tie rebrá, špeciality z rúry. A aký poriadok, aká čistota v byte! Keď som prišiel po práci domov, všetko žiarilo čistotou. Všade voňalo po čerstvo opratom. A teraz…
Prečo som si to nevšimol skôr? Zdalo sa mi, že Martina nič nepotrebuje, len pranie a varenie…
Raz som stretol Lenku. Nádherná, v krátkej sukni, na vysokých podpätkoch. Práve vychádzala z kozmetického salónu. Upravená, jednoducho dokonalá. Vtedy sa mi zdalo…
Do salónov som nechodil, neplýtval peniazmi na účesy, nemal rád farbenie vlasov. Ani po módnych obchodoch sa veľmi netúlala. Hoci bola tiež štíhla a pekná. Len sa jej nepáčili tie ženské veci vždy v rifliach a teniskách. Vybehla do obchodu alebo pobehovala po byte.
Milujem niekoho iného! povedal som Martine, keď som prišiel domov. Odchádzam za ňou! Nechcem ťa klamať.
Martina šľahala šľahačku na tortu. Ani sa neotočila. A ja som si nevšimol, že jej stekajú slzy po tvári…
Omrzelo ma vedľa seba vidieť iba gazdinú, nie ženu. Asi preto som zaľúbený do Lenky. A teraz umývam riad, podlahy, robím poriadok. Variť som sa ešte nenaučil poriadne a v noci sa mi stále sníva o Martininej štrúdle…
Lenka má teraz nový gélový lak, takže nemôže umývať riad. Sedí na gauči, listuje časopis, chodí do salónu na účes. Kolem seba pohodených pár šiat na zemi, o jej topánky som už párkrát zakopol. Neviete, čo si má obliecť do salónu. A pohár pri dverách včera ho tam nechala, stále tam stojí.
Prečo som vymenil moju ženu za takú lenivú babu? Dlho sa takto nevydrží. Uvarím si ešte cestoviny? Som taký hladný…
Dnes, keď to píšem, chápem: nevážil som si to dôležité. Teraz viem, čo znamená domov, keď ho tvorí láska, čistota a starostlivosť. Moja lekcia? Šťastie je v bežných veciach, nielen v lesku a paráde.
