Vieš, tak ti poviem príbeh o Helene, ktorá pochádza z malého mestečka niekde medzi Tatrami a Liptovom, povedzme Turčianske Teplice. Tam ju raz trafila šípka lásky, a rovno do srdca. Helena sa zamilovala do Alexa a on do nej tiež. Rozhodli sa, že si z malého rodného kraja pobalia kufre a vyrazia do Bratislavy. Rodičom vysvetlili, že idú do hlavného mesta zarobiť na svadobné hostiny. A naozaj šli makať. Lenže potom im napadlo, že na svadbu zbytočne míňať nebudú.
Videli dosť bratislavskej mládeže, čo chodí na svadbu v teniskách a rifliach, prijíma iba hotové peniaze, hostina sa zmení na bufet, prípadne sa všetko vyrieši cez online konferenciu a svadobné dary skončia na splátkach hypotéky.
Takto to aj Helena a Alex vyriešili. Ale ich mamy im, keď prišli späť domov povedzme do Turčianskych Teplíc či Ružomberka aspoň malé posedenie usporiadali. V Bratislave nemali žiadnych známych, takže sa nič extra nekonalo. Vlastne ti to rozprávam len preto, aby si si vedel predstaviť, akí tí dvaja sú, aký majú charakter…
Od svadby ubehlo päť rokov. S deťmi sa ešte neponáhľali, splácali spolu hypotéku na byt. Helenina mama, taká bojovná povaha, vychovávala ju sama a pri každom telefonáte nezabudla pripomenúť, že je pripravená na vnúčatá. Ale Helena si bola istá, že keby bývala u mamy, rýchlo by sa rozišli. Deti si nechávali na neskôr veď času mali dosť.
No potom sa stalo, že Helena začala mať na Alexa výhrady také, čo ju trápili už predtým, akurát ich dokázala skôr zahnať a zabudnúť. Zavolala mi:
Vieš čo, on vydrží telefonovať s inými aj hodinu, ale so mnou iba ahoj a dovidenia”… Počkaj, keď príde domov, môžete sa rozprávať viac. Ja si po práci chcem pozrieť nejaký tichý romantický film, on len horory čumí. Koľko máte televízorov? Veď dnes sa dá pustiť film aj na notebooku so slúchadlami. Ale nie je to rodinný život, keď každý vedľa druhého a hlava niekde inde. Presne toto si myslím! Alex ma vôbec nechápe! To je zaujímavý postreh. Prečo sa smeješ? Dobre, nesmejem sa. Helena, kedy máte spolu pekné chvíle? Najlepšie, keď sme na dovolenke alebo keď máme návštevu… vtedy je Alex taký pozorný!
S Helenou som rozprávala takmer hodinu. Vyliala mi všetko ako sa spoznali, ako jej všetky dievčatá závideli. Zo slov som si uvedomila, že jej najväčší problém je vlastne to, že nemá komu v Bratislave ukazovať, aký má šikovného muža, lebo nemá známych. To bola prvá vec. A druhá…
Helena, ako si predstavuješ ideálne manželstvo? Určite s deťmi. Jasné, deti sú základ, ale často sa stáva, že keď prídu deti, manželstvá sa rozpadnú Môj muž by mal vedieť, akú mám náladu, ako mi ide v práci Mal by si všimnúť môj nový outfit a pochváliť moju kuchyňu On vôbec nič neocení? Povie mi, že bolo dobré, ale mne to nestačí. Povedz mi konkrétne Príde domov, navaríš dajme tomu, zemiakovú kašu s fašírkou a on…? On začne mnúť ruky a usmieva sa Veď to je tiež pochvala! Asi by ti nebolo príjemné, keby len odsunul tanier a znechutene oznámil, že nemá chuť
Helena chvíľu mlčala asi jej ešte nedochádzalo, kam mierim. Každopádne bola nespokojná so svojím mužom a presne vedela prečo. Aby som si potvrdila domnienky, opýtala som sa na vzťah s jej mamou.
Dozvedela som sa, že mama je veľmi emotívna, stále ju bombardovala otázkami, vždy bola podporou a uistila ju, že všetko dobre dopadne.
Brat sa často hovorí, že si vyberáme partnerov, ktorí nám dajú čo najviac lásky, alebo sú podobní našim rodičom. Helena nemala otca, vôbec jej nenapadlo, že nie každý vie prejaviť emócie tak nahlas a vrelosťou.
Tak som jej povedala: Vieš, Helena, ty si vlastne už päť rokov vydatá za svoju mamu očakávaš, že Alex sa bude správať presne ako ona. Najskôr sa tvárila prekvapene, ale po chvíli uznala, že mám pravdu.
A ako sa rozvediem od mamy? Je to jednoduché. Každý raz, keď máš nejakú krivdu, si predstav, že za to nemôže Alex, ale tvoje starostlivá mama je pri tebe on sa jej nemôže vyrovnať! A to je všetko? Áno, to je všetko! Uvidíš, že tie výčitky a urazenosti postupne zmiznú úplne samy.
