Volám sa Andrej. Otec, po smrti mojej mamy, sa oženil so ženou, ktorá mala dve dcéry.
Roky plynuli a vyrástli sme. Potom sa stala nehoda a otec nás opustil.
Moja nevlastná mama sa ukázala ako veľmi slušná žena. Byt, v ktorom sme bývali, mi prenechala.
Ten byt patril tvojej mame. Teraz by mal patriť tebe!
Nevlastná mama ma len poprosila, aby som dovolil jej dcéram bývať v byte, kým nedokončia štúdium. Sama sa vrátila do svojej rodnej dediny. Súhlasil som.
Zuzana a Milena boli rozdielne. Jedno však mali spoločné – obidve túžili nájsť muža s vlastným bytom.
Začal sa pre mňa pekný život. Zuzana mi pripravovala raňajky, Milena žehľila košele. Všetko robili, aby mi vyhoveli.
O pár mesiacov neskôr, každá po svojom, porodili dcéry. Keď sa nevlastná mama dozvedela, že jej dcéry sú tehotné, vznikol veľký škandál. Ale Zuzana a Milena odmietli interrupciu rozhodli sa vychovávať deti.
Premýšľal som, že platiť tretinu výplaty na výživu dieťaťa osemnásť rokov je veľmi drahé, preto som sa rozhodol kúpiť byt na hypotéku.
Môj byt som vymenil za dve garsónky. Tie som odovzdal Zuzane a Milene, ak mi podpíšu vzdanie sa nároku na výživu. Zvyšné peniaze som použil na zálohu za hypotéku na byt pre seba.
Každá dostala garsónku výmenou za to, že sa vzdajú alimentov. Niekoľko rokov som žil pokojne.
O štyri roky mi však prišla do práce exekúcia, že mám obrovský dlh na výživu detí.
Prišiel som za sestrami, chcel som to vyriešiť. Smiali sa mi do očí. Povedali, že som im len dal tie byty a zámerne zle napísali zmluvy.
Tak som ostal bez bytu po rodičoch, platil som hypotéku aj alimenty. Bolo to veľmi ťažké.
Nevlastná mama sa z toho tešila:
Tak ti treba! Zaslúžiš si to!
Zuzana a Milena mi zakázali stretávať sa s dcérami. Požičal som si peniaze, zaplatil dlhy na alimenty a šiel na súd, aby som mohol vídať svoje deti. Súd som vyhral.
V práci som mal vážny rozhovor so šéfom. Požiadal som, aby mi časť výplaty platili mimo výplatnej pásky. Teraz dávam na výživu len minimum.
Moje dcéry si vyzdvihnem každý piatok a bicyklujeme sa či chodíme na výlety, v nedeľu ich vraciam matke. Kupujem im, čo chcú chodíme na rôzne zábavy. Zuzana a Milena sa stále sťažujú, že rozmaznávam ich deti.
Platím aj dvom chlapom, ktorí sa starajú o sestry a hovoria im, že cudzie deti im sťažia vydaj.
Jedného dňa, keď tam bola pracovníčka z detského úradu, som si dcéry zobral z domu nevlastnej mamy so slovami, že ich matky ich opustili. Podal som žiadosť o výživu a moje dcéry ostali žiť so mnou. Som dobrý otec dcéry mi pri návšteve svojich mám vždy rýchlo bežia do náruče, boja sa, že ich matky im ublížia. Nie nadarmo im čítam rozprávky o zlých matkách.
Keď Zuzana a Milena pochopili, že už je neskoro, bol som už šťastne ženatý.
Ponúkol som im dohodu: nech mi vrátia garsónky a potom im vrátim ich dcéry. Samozrejme, súhlasili.
Teraz žijem veľmi dobre garsónky prenajímam a hypotéku za svoj byt som už splatil.
Nenechal som sa oklamať a svojim drzým sestrám som to pekne vrátil…
