Táto príhoda sa odohrala dávno, na samom začiatku môjho manželského života, keď sme sa spolu s manželom, Lukášom, práve vzali. Vtedy som si všimla niečo zvláštne, čo mi už v tej dobe nedalo pokoj. Zvláštnosť nebola v Lukášovi bol a dodnes je pre mňa tou najlepšou voľbou ale v správaní jeho mamy, mojej svokry, pani Oľgy.
Začalo sa to už na svadbe v malebnej dedine pri Trenčíne. Vyzerala tak namrzená a nervózna, akoby to nebola svadba, ale pohreb. Po svadbe bola stále zvláštna, a pretože sme boli mladí a nemali vlastné bývanie, museli sme pár mesiacov bývať u nej.
Keď sme prekročili jej prah, prijala nás s takou zvláštnou milou úprimnosťou, že som si myslela, že sa naozaj teší z našej lásky. Jej nevľúdnosť na svadbe som pripisovala chorobe. Ale za jej polovičným úsmevom sa skrývalo niečo viac nenápadné podpichovanie a pasívna agresivita. Občas mi, akoby len náhodou, vyčítala drobnosti po slovensky medzi dverami.
Raz sa v noci prebrala, začala umývať riad, ktorý som predtým večer poumývala ja. Spýtala som sa jej, čo robí. S nevinnou tváričkou mi odpovedala: Veď sú špinavé. V tej chvíli som si pomyslela, či sú moje riady naozaj tak špinavé, a pochybovala o jej dobrotivosti odvtedy až do dnešného dňa.
Dlho som však jej nenápadné poznámky brala ako materské rady a zverovala jej aj svoje malé manželské trápenia.
Jedného dňa sa dozvedel môj priateľ Peter, ktorý robil šoféra v podniku, kde pracovala svokra. Cez jej kolegyne sa dostávali rôzne klebety o naše manželstvo, v ktorých bol Lukáš opísaný ako chudák a ja ako prešibaná, ktorá ho podvádza a baží po svokrinom byte.
Ako rodinné hry.
Vtedy som pochopila, že svokra je môj skrytý protivník.
Pani Oľga mala záľubu v čistej domácnosti, jej byt v Trenčíne žiaril, dalo by sa povedať, že všade voňal Savo. Očakávala rovnaký poriadok aj od nás. Snažili sme sa, ale bolo nemožné ju celkom uspokojiť.
Keď raz musela odcestovať služobne do Bratislavy na dva týždne, prikázala nám udržiavať perfektný poriadok. Drobné smietky na koberci, vlas v kúpeľni, to jej zaváňalo katastrofou, a nemyté hrnčeky by pre ňu boli hotovou tragédiou. Takže keď bola doma, s Lukášom sme upratovali ako o dušu.
Na tie dva voľné týždne sme plánovali oddych od večného drhnutia, chceli sme upratať len tesne pred jej návratom. Ale ona, ktorá poznala naše plány, nám dala zámerne nesprávny dátum návratu. A aby toho nebolo málo, rozhodla sa prísť skôr, navyše aj s kamarátkami, aby sa pred nimi mohla pochváliť, ako to doma u syna vypadá.
Lenže môj šoférov priateľ Peter sa o jej podvode dozvedel a dal mi včas echo. Vtedy ma zachvátil hnev a rozhodla som sa pripraviť ju o radostný triumf. Celý byt sme s Lukášom vydrhli na lesk, takmer do dokonalosti. Potom sme len ticho čakali a duha leto vo vzduchu sa vznášala.
Svokra dorazila s celým sprievodom kamarátok a veselým šoférom. S potmehúdskym úškrnom potočila kľúčom v zámku a viedla dámy dnu ako pochodujúce husle.
Aké bolo jej prekvapenie, keď vošla do bytu, kde všetko ostalo čistejšie, ako si kedy predstavovala! Kamarátky sa začali za chrbtom svokry dohovárať a so záujmom si všetko obzerali. Ja som v tom momente vyšla smelo z izby, utierajúc si pot z čela, položila som vysávač a usmiala sa:
Kde ste len videli taký čistý koberec?
Svokra bola zlostná, pohľad mala tvrdý ako oceľ, skúmala každý roh, a ja som si v duchu opakovala: Nič nenájdeš, nič!
Takto sa stala svokra vtipom na pracovisku. Jej klebety už nik nebral vážne a veľa známych sa postavilo na moju stranu. Spôsobila som jej bolestné poníženie pred ľuďmi a hoci odvtedy ubehlo sedemnásť rokov, som si istá, že si na ten deň dodnes pamätá.
