Vieš čo, Zuzanino správanie už vážne začína všetkým v rodine liezť na nervy. Jej rodičia ju rozmaznali až tak, že si o sebe myslí, že je princezná a správa sa k okoliu, akoby sme boli jej sluhovia. Najhoršie je, že o chvíľu nastupuje do školy, ale stále sa spolieha na to, že všetko zráta na prstoch.
Celé to začalo, keď sa narodila. Každý v rodine sa cítil povinný pomáhať s jej výchovou aj svokra sa k nim nasťahovala do ich naozaj tesného bytu v Bratislave, len aby bola nablízku malému bábätku. Lenže namiesto toho, aby ju trochu usmernili, dospelí sa jej podvolili vo všetkom. Naučili ju, že keď niečo chce, stačí začať revať, hádzať sa o zem a hneď to má.
Ešte ani nemala pol roka a už vedela presne, ako si nás všetkých omotať okolo prsta. Výsledkom toho bolo, že doma bol vždy chaos a na ostatných členov rodiny sa akosi zabúdalo. Môj brat to už v istom bode psychicky nezvládol a odišiel, ale aj po rozvode bola Zuzanka rozhadzovaná darčekmi, šatami, kozmetikou a topánkami, ako nejaká malá grófka. Všetky pokusy nás ostatných, alebo aj pani učiteľky v škôlke, upozorniť na jej správanie skončili hádkami a nikam to neviedlo.
Celá výchova sa točila len okolo toho, aby Zuzana bola spokojná a mohla si pripadať výnimočne, ale úplne sa zabudlo na to, že deti by mali vedieť aj základné veci Zuzana sa doteraz neučila poriadne ani základné zručnosti, nemá ani elementárne vedomosti, ktoré iné deti v jej veku dávno zvládajú. Rodičia sú zástancovia toho, že dieťa má mať slobodu a rozhodovať sa samo bez obmedzení. Lenže pani učiteľka si myslí, že aspoň nejaká skromnosť a základy slušného správania voči dospelým by nezaškodili.
My ostatní sme už normálne frustrovaní z toho, ako sa správa a že nemá žiadne základy slušnosti. Tak sme si povedali, že sa s ňou budeme stretávať čo najmenej, aby nám to nebralo energiu. Myslíme si, že je najvyšší čas, aby rodičia prevzali zodpovednosť a začali ju učiť aspoň nejaké hodnoty a princípy do života lebo takto to naozaj nikam nevedie.
