Moje meno je Ján Kováč. Mám 65 rokov. Som ženatý, ale na staré kolená som sa zamiloval do inej ženy. Moja manželka, Mária, má 62 rokov. Máme už dospelého syna, Peter, ktorý je ženatý a tiež má vlastné deti. Keď náš syn vyrástol a odžil si svoj život, všimol som si, že sme s Máriou ostali len dvaja cudzinci pod jednou strechou.
Keď sme odišli do dôchodku, túžil som, aby sme si kúpili domček na dedine. Mária sa k tomu veľmi nemala, no nakoniec som ju presvedčil. Čoskoro sme si za úspory kúpili malý pekný dom v okolí Modry. V lete sme sa tam presťahovali. Mne sa tam žilo krásne, dýchal som pokoj a uvoľnenie, ale Mária si dedinu nevedela obľúbiť. Najradšej ležala na gauči, čítala knihy či pozerala televízor. Do záhrady mi pomôcť odmietala, vraj sa necíti dobre, tak všetko ostalo na mne.
Keď prišla jeseň, vrátili sme sa späť do Bratislavy. Mária bola z toho veľmi nadšená. Ale po týždni som si zbalil veci a šiel opäť na dedinu, kde som sa jednoducho cítil lepšie. Mária ostala v meste. Teraz sa vídame už len zriedkavo.
Na dedine som sa zamiloval do ženy. Volá sa Želmíra, má šesťdesiat. Zo začiatku neprejavovala veľký záujem o moje city, ale dnes nám spolu je veľmi dobre. Chcel by som sa rozviesť, ale bojím sa, ako by to Peter prijal. Márii zatiaľ hovorím, že sa starám o dom a záhradu, no väčšinu času trávim s Želmírou.
Moja žena nič netuší. Nedokážem sa rozhodnúť, či jej mám priznať, že chcem rozvod. Čo mám robiť, neviem si rady… Rozmýšľam nad tým často, ale definitívnu odpoveď stále nemám.
