Vyrastala na dedine, Vierka bola celkom obyčajné dievča žiadne špeciálne talenty, presne podľa gusta svojej mamy Mariky, ktorá od nej nikdy nečakala veľké veci. Mama jej zvykla vravievať: Po škole pôjdeš robiť buď do mliekarne, alebo do potravín. Viac možností tu na dedine veru nemáš, moja zlatá.
Napriek tomu, Vierka prekvapila všetkých. Po deviatom ročníku zostala tehotná s Mišom, chlapcom o rok starším, ktorému nikdy nechutilo študovanie. Rodičia z oboch strán sa stretli pri pive (všetci makali vo fabrike v Poprade) a rozhodli, že dieťa poputuje k babke z otcovej strany Vierka vôbec nebola pripravená byť mamou a jej mama jej so svojím platom v eurách pomôcť nemohla. Po pôrode sa Vierka rozhodla, že dedinu nechá za chrbtom a zamierila do Košíc prihlásila sa na umeleckú školu, vraj mala trochu talentu a, hlavne, veľa drzej odhodlanosti. Mesto ju očarilo: cez víkendy mohla chodiť na diskotéky, do kina, či si kupovať lodičky v Auparku. Po ťažkej robote v záhrade, nosení vody zo studne a vyťahovaní uhlia k peci to bol celkom iný svet! Usúdila, že Bratislava je síce ďaleko, ale Košice sú tiež dosť veľké, a keďže sa jej celkom darilo maľovať obrazy za slušný peniaz, v meste ostala.
V poslednom ročníku školy bolo opäť veselo: znovu ostala v tom. Aj keď chvíľu zvažovala potrat, napokon priviedla na svet druhého syna Ivan. Jej snúbenec im vybavil jednu izbu v rodinnom dome, ale skĺbiť štúdium s malým dieťaťom bolo za trest. Preto poslala syna na čas k svojej mame domov do dediny také slovenské klasiky. Osud sa, samozrejme, nezľutoval: mama Marika po pár rokoch zomrela a Vierka musela syna znova zobrať k sebe do mesta.
Časom Vierkin zdravotný stav išiel od desiatich k piatim a v jej hlave sa stále viac vynáral starší syn ten, čo vyrastal u babky a už sa medzitým dobre uchytil v Prešove. Začala si žiadať príspevky na lieky a bryndzové halušky, pričom nezabudla pripomenúť, ako veľmi jej dlhujú úctu aj lásku typická slovenská vyčítavá mama. Najstarší syn už toho mal dosť: zavolal ju k sebe, vraj takto jej môže lepšie pomôcť. Vierka si balila veci, už sa videla, ako každý deň pije kávu na balkóne. Ale otec druhého syna nečakane prehovoril: nechaj dieťa mne, postarám sa oňho, sľubujem, že z neho bude poriadny chlapec! Vierka sa najprv zasmiala, považovala ho za nepraktického dedinčana a nie otca, ale napokon súhlasila a syna nechala užívať si domáce knedle a futbal na dvore.
