– Dobrý večer, Svetlana! Prepáčte, že vás vyrušujem, som vaša suseda zo spodného bytu.
– Hneď stíšim hudbu, odvetila mladá žena len tak v ľahkom župane s pohárom vína v ruke.
– Ale kdeže, to nie je kvôli hudbe. Volali manželovi z práce, musí narýchlo odísť.
– Je mu niečo so zdravím?
– Nepovedali. Len že súrne. Nestihnem k mame, býva ďaleko. Nemohli by ste zatiaľ dohliadnuť na môjho syna? Má sedem a pol, zvládol by to aj sám, ale budem pokojnejšia, keď nebude sám doma. Som už aj tak na nervy…
– Samozrejme, len sa prezlečiem a prídem dolu.
– Je kľudný, buď je v tablete, alebo sa veľa pýta.
***
Onečo neskôr sedela mladá žena v bielej tielke a džínsoch pri stole, pila čaj a telefonovala.
– Tá Smolová z účtovníctva je fakt sprostá hus. Vidno, ako sa predvádza pred Petrom Štefanom.
Do kuchyne vošiel chlapec s tabletom v ruke, z ktorého zneli hádky medzi Mišom a Adamom zo seriálu Búrači mýtov. Na tričku mal nápis: Budúcnosť patrí robotom!
– Prepáč, musím položiť, som tu na návšteve. povedala žena a zložila telefón. Ahoj, ja som teta Svetlana. Dáš si čaj?
– Nie, ďakujem. Som Kamil. Mama mi o vás vravela. Ste veľmi pekná Ale mama hovorí, že všetky pekné ženy sú nešťastné. A otec vraví mame, že podľa tej jej logiky je buď škaredá, alebo nevydarené manželstvo.
– Zaujímavé máte doma reči. Ďakujem za kompliment. Ale o tom nešťastí…
– A kde máte muža?
– No, povedzme, že šiel do obchodu. Pred tromi rokmi.
– Aha! Takže vás nechal!
– Počúvaj, nemáte doma niečo silnejšie ako čaj? Po takomto rozhovore to by bolo treba
– Víno by malo byť v chladničke.
– Ďakujem, radšej zostanem pri čaji. Som hosť.
– Teta Svetlana, vy potrebujete nového muža.
– Kamil, veď si ešte dieťa, počkám, kým dorastieš. No, kde ich len nájsť?
– A koho hľadáte? Mal by byť bohatý, pozeral som raz o tom jedno video treba presne vedieť, čo chcete.
– Pošli link. No, bol by bohatý, pekný, dobrý, aby ma mal rád, všetko mi zabezpečil
– A načo by ste potom boli jemu vy?
– Ako že načo? Budem ho ľúbiť, chodiť do wellnessu
– Ale veď čo má z toho ten muž? Keď je múdry, hľadá partnerku, nie niekoho, kto len býva v byte…
– Kde ste spomínali to víno? otvorila chladničku, našla fľašu a vyliala čaj do drezu, miesto neho si naliala víno do hrnčeka.
– Pozeral som ešte program o manželkách podnikateľov. Všetky sa tam opíjali v sídlach a pili z osamelosti.
– To sa volá, milý Kamilko, samota. Dáš si so mnou? zavtipkovala.
– A viete, koho si ja vezmem?
– Veď hovorím, že mňa!
– Podľa povahy.
– Koho?
– Aničku. Chodíme spolu na robotiku. Je múdra, múdrejšia ako ja. Raz na súťaži sa nám dva Bluetooth moduly stratili, panikáril som, robot nefungoval, ale ona ma ukľudnila, vzala ich von do lesíka pri škole, kde neboli iné signály, a hneď sa našli. Vyhrali sme. Je mojou tímovou hráčkou! Vážim si ju!
Žena naraz vypila obsah hrnčeka, doliala si ešte raz.
– Tak, Anička mi teda vypálila rybník s takýmto ženíchom. Chceš mi tým naznačiť, že si mám muža hladat v práci?
– Silných si nájdu sami! Hľadajú len paradajky na trhu.
– Čože? Nerozumiem, filozof!
– Staňte sa sama bohatou, peknou a dobrou! Jasné?
– A načo mi potom vôbec niekto bude? Šla by som cestovať, učiť sa angličtinu, začala tancovať, chodila na kurzy varenia. Variť by som sa poriadne naučila!
– A čo vám bráni teraz?
– Že nemám muža, čo by za to platil.
– Tak to ste ozaj… ako šváb. Parazit.
– Hej, prestaň ma urážať. Chcem normálne ženské šťastie!
– Menej pozerajte filmy! Celý život budete hľadať rozprávkového hlupáka, miesto toho, aby ste žili!
– Buď ticho! Rozumieš sa do toho! Choď do izby! Dosť rečí! Spať!
Chlapec odišiel. Žena potichu plakala a dopila víno. Zazvonil jej mobil, zrušila hovor. Vošli dnu dvaja ľudia, obaja trochu pripití, oči im žiarili radosťou.
– Svetlanka, ďakujeme vám, že ste postrážili Kamila! rozosmiala sa suseda.
– To je v poriadku, mala som tu vaše víno…
– To nevadí, vôbec.
– Vidím, že je všetko v poriadku…
– Ale to manžel len spískal s kolegami. Hlúposti! Máme dnes výročie prvého bozku. Prišla som ho do práce prekvapiť, ležal na zemi s nápisom na hrudi “Ja som spiaci princ. Pobozkaj!” Potom sme zašli kúpiť víno a do kina, ako za slobodna.
– Asi ste sa dohodli… Utekám!
– Ako sa správal Kamil? spýtala sa ešte medzi dverami jeho mama.
– Mizerne. Veľmi zle. Môžem ho strážiť častejšie? Vychovávať…
Svetlana, dobrý deň! Ospravedlňujem sa, som vaša susedka z bytu pod vami.
