Ach, mama, zase smažíš ryby, povedala Katarína, keď sa pozrela do kuchyne. Veď som otvorila okno a zapla digestor, odpovedala Zuzana.
Za posledné štyri mesiace, odkedy s ňou dcéra býva, si Zuzana každodenne nachádza výhovorky. Večera bola moc slaná, alebo som zložila oblečenie na nesprávnom mieste. Alebo dcérin televízor je príliš hlasný.
Zuzana si ani nevšimla, kedy začala po svojom byte chodiť po špičkách. Snaží sa všetko robiť potichu a nenápadne, aby dcéru a zaťa nerušila. Na začiatku sa zdalo všetko v poriadku…
Po svadbe sa Katarína s manželom rozhodli bývať separátne. Prenajali si byt v Bratislave. K mame chodili na víkendy. Je to pochopiteľné, majú prácu a svoje povinnosti.
Jedného dňa sa Zuzane spravilo zle. Susedia zavolali sanitku. Dcéra dorazila len o pár minút neskôr. Keď Katarína prepustili zo nemocnice, povedala mame: Pripravujeme ti prekvapenie. Myslím, že sa ti bude páčiť. Uvidíš doma.
Keď Zuzana vošla do bytu, hneď narazila na tašky na chodbe. Dohodli sme sa, že odteraz budeme bývať s tebou. Budeme sa o teba starať.
Zuzana ostala zaskočená. Spočiatku sa jej deti naozaj venovali. Katarína upratovala, varila, žehlila. No po dvoch mesiacoch bývania s mamou zabudla, že jej mala pomáhať. Zuzana sa zotavila. Opäť začala všetko robiť sama. Kým deti boli v práci, Zuzana varila a upratovala. Dcéra ju znova a znova prosila, aby dbala na jej zdravie, ale Zuzana dcéru presviedčala, že je fit.
Katarína a jej muž rýchlo našli všetky výhody spoločného bývania s mamou. Netreba platiť nájomné. Byt je čistý a vždy je navarené.
Mama, dnes prídu naši kamaráti. Nechceš ísť k susedke na čaj? Budeme sa lepšie cítiť a nebude ti smutno, raz navrhla dcéra.
Zuzana nechcela večer vychádzať z domu. Susedka, pani Nováková, chodila skoro spať. Vonku bolo teplo, tak sa rozhodla prechádzať okolo domu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Hodiny bežali, hostia sa neponáhľali odísť. Zuzana už chcela oddychovať, ale čakala, kým jej dcéra zavolá a pozve ju nazad.
Sused, pán Králik, išiel so svojím psom na prechádzku a po polhodine sa vrátil, Zuzana stále sedela na lavičke. Prepáčte, cítite sa dobre? opýtal sa. Áno, len prišli dcérini hostia, nechcem ich rušiť. Snáď si ma pamätáte. Bývam na prvom poschodí. Áno, pamätám.
Stretli sa už viackrát, no komunikácia sa omezila na pozdravy. Manželka pána Králika prednedávnom zomrela. Deti bývajú samostatne. Poďte ku mne na čaj, je už neskoro a ochladzuje sa. Zavolajte dcére a povedzte jej, že budete chvíľu u mňa. Zuzana vytočila dcérino číslo, ale nedvíhala. Zrejme nebol čas na mamu. Tak poďme…, odvetila Zuzana.
Popíjali čaj a rozprávali sa. Vtom zazvonil mobil Katarína: Mama, kde si? Hostia už dávno odišli. My ideme spať a ty ešte nie si doma.
Dcérin hlas bol opäť naštvaný. Zuzana netušila, čo zas pokazila. Pripravila sa na odchod. Pán Králik ju odprevadil.
Nie je to ako keby som mala dve poschodia, podotkla Zuzana. Odprevadím ťa. Mne to urobí dobre, reagoval pán Králik.
Odvtedy chodila Zuzana k pánovi Králikovi pravidelne. Pili čaj spolu alebo varili večeru.
Niekedy uvaril pán Králik niečo podľa vlastného receptu. Vtede Zuzana opäť prišla k nemu. Bol narodeninový večer jej zaťa, doma mali množstvo hostí. Tvoje miesto je tak pokojné a útulné, poznamenala Zuzana. Môžeš u mňa zostať navždy, navrhol pán Králik. Pozrel sa na ňu tak, že hneď vedela, že to myslí vážne. Premyslím si to, usmiala sa Zuzana. Aj keď už vedela, že nakoniec súhlasí.
