Katka už nemohla zniesť spôsob, akým s ňou rodičia zaobchádzali. Po prvý raz vo svojom živote rozsekla rozhovor s mamou uprostred veta, rozčúlená a zmätená zahodila mobilný telefón na opálové parkety a rozpraskala ho ako sklený zvon. Vedela, že je to prehnané, ale zmes hnevu, nevraživosti a bezmocnosti jej vírila v hrudi ako halušky v hrnci. Prúd slz jej zaplavil tvár, kým vo sne kráčala po rozbúrenom trávniku pred panelákom, kde sa realita rozpadávala na drobné kúsky.
Katka pracovala v dvoch zamestnaniach, ale od rodičov nedostávala žiadnu pomociba ďalšie vrstvy frustrácie, ktoré sa v snení menili na farebné plachty visiacich na prevrátených stromoch v Bratislave. Spoznanie, že celá rodičovská pozornosť patrila iba sestre Janke, jej roztrhávalo srdce ako rozostrená panoráma Dunaja. Mala by sa tešiť za Janku, ale peniaze ju vo sne obklopovali ako šušťavé euro bankovky plávajúce v studni.
Mobil jej vyzváňal znova, fialové čísla blikali ako svetlá na vianočnom strome. Prvý hovor bol od mamy, ktorá žiadala, aby jej Katka požičala peniaze v eurách. Uprostred kvetnatých snových lístkov Katka odmietlaveď sama zápasila so svojimi financiami, ktoré jej vo snoch pretekali medzi prstami ako med. Potom prišla pozvánka na kolaudačný večierok Jankinho bytu s prevrátenými stoličkami a podivnými tortami, no Katka znova odmietla. O pár snových dní neskôr sa objavila mama v Katkinom byte s dverami z kryštálu, Katka cítila, že možno mama príde s ospravedlnením za to, že žiadala peniaze na sestrin byt, aj keď vedela o Katkiných ťažkostiach.
Rozhovor bol však nabitý napätím, slová sa v snení menili na šachové figúrky, ktoré mama posúvala na šachovnici nepochopenia. Mama akoby vycítila Katkinu uráženosť, spochybnila jej “obsesiu” peniazmi a zmenila tému na rozmazané mračná v sennej oblohe. Katka sa snažila vysvetliť, že nejde len o peniaze. S ľudovou slovanskou rozvážnosťou zdôraznila svoje problémy s hypotékou, známe rodičom, ktorí však pri pohľade na sen len pokrčili ramenami. Mama venovala “odmietajúci úškrn” a obvinila Katku, že jej v hlave ostávajú iba eurá.
Katka bola zranená až po koreň vlasov, hádala sa s mamou, slová sa menili na farebné balóny plávajúce po obývačke. Túžila po uznaní a láskechcela vedieť, či niečo spravila zle, že sa k nej správajú inak ako k Janke. Po rozhovore Katka ostala v snení unavená, akoby prešla cez les plný rozprávkových zvonov, ale v myšlienkach hľadala cestičky k pokoju a rodinnému objatiu, ktoré sa vo sne rozplývalo do hmlistej Bratislavy.
