Pani riaditeľka, môžem na chvíľku? zrazu vo dverách kancelárie zabrzdil jeden z jej zástupcov.
Ale áno, pán Kováč, nech sa páči, poďte ďalej, prikývla úradne riaditeľka. Tak čo, ako dnes vyzerá situácia?
Ktorá situácia? Kde?
Na prevádzke predsa.
Aha, na prevádzke… No, tam je všetko v poriadku. Prečo sa pýtate?
Ako prečo? Iste ste sem neprišli len tak, hádam mi chcete niečo povedať o práci.
Pravdaže, potrebujem vás o niečo poprosiť, zamračene prikývol zástupca. Skôr teda poprosiť.
Poprosiť? Silvia Mihálová sa na neho skúmavo zadívala a zakrútila hlavou. Joj, pán Kováč, posledné dni ste mi akýsi podozrivý.
Posledné dni?
Áno, kráčate tu ako oblak. Ako keby ste mali doma nejakú tragédiu. Všetko v rodine v poriadku?
No, viete ako vám povedať ťažko si povzdychol pán Kováč. Ešte chvíľu a doma nebude v poriadku už vôbec nič. Ak mi teda jednu vec nevybavíte.
Akú vec vám mám vybaviť? Silvia Mihálová začala byť ostražitá. Nerozumiem… O čom hovoríte?
Chápem, že nechápete, no inak sa to nedá… Potrebujem od vás potvrdenie. Pre moju ženu.
Prosím?! riaditeľka nechápavo zodvihla obočie. Potvrdenie? Pre vašu ženu? To v akom zmysle?
Potvrdenie, že medzi nami nikdy nič nebolo a ani nie je.
Čoho že nebolo?
No… bližšieho vzťahu… akože medzi ženou a mužom, začal sa rýchlo červenať Kováč.
Veď to ste sa zbláznili? Silvia Mihálová začala blednúť. Alebo si zo mňa robíte žarty?
Kiežby… Ale ide o všetko. Moja žena si vsugerovala, že máme románik a nič iné ju neupokojí, len vaše potvrdenie s pečiatkou. Inak podá žiadosť o rozvod, vezme deti a pôjde k mame do Košíc. To je pre mňa koniec sveta, viete?
Riaditeľka ostala chvíľu s otvorenými ústami, potom sa opýtala opatrne:
Je vaša žena v poriadku? Žiadať od muža papier, že… také som ešte nepočula. Ani v najlepšej slovenskej telenovele také nevymyslia.
Ja jej rozumiem… zaskučal nešťastne pán Kováč. Ale čo narobím? Máme deti, ona povedala, že bez toho papieru to bude rozvod a hotovo. Deti vezme a ja zostanem bez nich. Prosím, napíšte jej to potvrdenie.
Počkajte, pán Kováč! Silvia Mihálová sa nemohla spamätať, že toto sa skutočne deje. A to ako vaša žena prišla k nápadu, že by medzi nami niečo mohlo byť? Veď sme sa s ňou nikdy ani nestretli! Ani rúž na vašich košeliach nemohol byť. Ako prišla na takú hlúposť?
Takto… zalovil pán Kováč vo vrecku saka, vytiahol mobil, niečo v ňom pohľadal a ukázal jej foto. Moja žena videla túto fotku a odvtedy má výpadok zdravého rozumu.
A čo ako? Silvia Mihálová si podrobne prezrela fotku, kde bola celá administrácia podniku. Aj ja mám tú istú. Bola predsa po odovzdávaní ďakovných listov od mesta Žilina.
Veď áno, suchým tónom prikývol Kováč. Ale stojíme tam blízko seba a mám vám ruku na pleci.
Veď nás tam bolo veľa, museli sme sa vmestiť do záberu!
Presne tak. Ale pozrite sa na vašu hlavu. Katka tvrdí, že žena sa takto oprie hlavou o muža len keď ho miluje!
Čože?! Silvii sa zablysli v očiach hnevom. Aké zamilované ženy? Vaša žena nevidí? Oprela som vám hlavu len preto, aby mi kytica, čo držala Ivana, nezakrývala tvár!
Aj ja som to Katke dookola vysvetľoval, ale… čím viac som presviedčal, tým horšie. Bez vášho papieru mám proste smolu. Prisahám.
To sa predsa nerobí! zvolala znova Silvia. To sa vás naozaj tak bojí? Stále jej podliehate?
Hm, som pod papučou, pošepkal pán Kováč, ale dosť nahlas, aby to počula. Kvôli deťom. Bez nich by som nevydržal.
To je hrozné, zamumlala Silvia Mihálová a natiahla sa po čistý papier. No dobre, keď už to tak potrebuje… diktujte.
Hmmm… zahundral Kováč. Takže píšte: Ja, Silvia Mihálová, potvrdzujem, že svojho zástupcu Mareka Kováča nemôžem vystáť.
Silvia prekvapene zdvihla oči, ale on ju upokojil gestom.
Tak, tak, píšte ďalej. Nemôžem vystáť. A ešte pridajte: A dokonca, neznášam ho!
Akože neznášate? už to nevydržala Silvia. Ako mám pracovať so zástupcom, ktorého neznášam?
Tak napíšte: Neznášam ho ako chlapa. Ani za milión eur by som s ním do postele nešla. A teraz podpis a pečiatka, pre istotu.
Pečiatka je v účtárni, automaticky odvetila Silvia, stále šokovaná textom, ktorý napísala. Pozrela ešte raz na papier, zhrozila sa…
Potom ho naraz prehla a strhla na dve, potom ešte raz a ešte a roztrhala na kúsky.
Čo to robíte? zhrozil sa Kováč. Veď to je dokument! Potrebujem ho!
Viete čo, pán Kováč… Silvia sa usmiala tým zvláštnym úsmevom. Radšej sa rozveďte s tou vašou Katkou, nech je pokoj.
Čože? zľakol sa. Nemôžem. Ona zoberie deti a fakt odíde.
Neodíde, stále sa usmievala Silvia. Poznám jedného výborného advokáta, pomôže vám. Zariadi, že deti ostanú s vami.
Ale ja…
Ak treba, skočila mu do reči, osobne vám pomôžem s výchovou.
Vy? Mne? Osobne?
Jasné! Ste mi veľmi sympatický ako zástupca! A preto vám zoženiem aj najlepšiu opatrovateľku široko-ďaleko, budete spokojný.
A Katka?
Katka nech ide hoc aj do Košíc k mame. Alebo ešte lepšie nech príde za mnou, preberieme to spolu z očí do očí. To určite prinesie viac úžitku než nejaký nezmyselný papier s pečiatkou.
