Niektorí ľudia, keď prídu k niekomu na návštevu, úplne zabudnú, že sú len hostia. Sú nevychovaní, rozkazujú čo a ako, a vôbec sa neponáhľajú domov.
Vždy som bola veľmi pohostinná osoba, ale môj postoj sa zmenil pomerne rýchlo. Po štyridsiatke som prestala pozývať hostí k sebe domov. Prečo by som to vlastne robila? Je to nesmierne vyčerpávajúce mať takýchto hostí.
Moju poslednú narodeninovú oslavu som strávila v reštaurácii. Zamilovala som si to odteraz to tak budem robiť vždy. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Organizovať oslavu doma je dosť drahé. Aj obyčajná večera sa odrazí vo vašej peňaženke. Ak pripravujete vianočné stretnutie, suma sa ešte zväčší. Hostia zvyčajne donesú nenápadné darčeky; veď všetci vieme, že doba je náročná. A potom zostávajú do neskorej noci. Ja by som sa radšej oddýchla, než umývala kopu riadu a upratovala byt.
Vo svojom bratislavskom byte už na nikoho nečakám. Upratujem a varím, kedy sa mi zachce. Kedysi ma po domácich vianočných oslavách premáhala únava a melanchólia. Teraz si po Vianociach môžem dať dlhý horúci kúpeľ a ísť spať skôr.
Mám teraz veľa voľného času a využívam ho rozumne. Priatelia ku mne môžu zaskočiť na šálku čaju netrápim sa, ak nemám na stole koláče. Hovorím, čo si myslím. Keď chcem relaxovať, jednoducho im naznačím, že už je čas ísť domov. Možno to nie je najmilšie, ale necítim kvôli tomu žiadne výčitky. Môj vlastný pokoj je pre mňa na prvom mieste.
Najviac ma prekvapilo zistenie, že ľudia, ktorí s radosťou chodia po návštevách k druhým, sami hostí domov nepozývajú. Je pre nich jednoduchšie zabávať sa u niekoho bez toho, aby museli stráviť čas upratovaním a varením.
Ty hostíš ľudí u seba doma? Považuješ sa za pohostinného človeka?
