Aj napriek tomu, že som sa ponáhľal domov, zastavil som autom pri kraji cesty, neďaleko miestnej skládky odpadu za dedinou. Medzi haldami odpadu som si všimol výrazný veľký plastový sáčok, z ktorého sa ozývali tiché kňučanie a pohyb.
Na takomto mieste človek očakáva kopu odpadu, staré oblečenie, prázdne fľaše alebo zvyšky jedla. To, čo som však v tom sáčku našiel, ma skutočne prekvapilo a zasiahlo bol tam malý psík, bezcitne vyhodený na skládku a ponechaný napospas osudu, bez vody na letnom slnku.
Prepadol ma súcit, chytil som to nešťastné šteniatko a hneď som s ním išiel na veterinárnu kliniku v Trnave. Našťastie, veterinárka potvrdila, že je zdravé. Následne som kontaktoval útulok v Hlohovci a požiadal ich, aby mu našli starostlivý domov. O pár dní neskôr si ho adoptoval mladý milý pár z Nitry a dali mu meno Fero. Konečne malo šteniatko šťastie a našlo svoju milujúcu rodinu, ktorá sa oňho láskavo stará.
Je veľmi smutné uvedomiť si, že sú medzi nami ľudia bez štipky súcitu, ktorým sú city nevinných zvierat ľahostajné. Tieto stvorenia túžia iba po láske a prejavoch náklonnosti, na oplátku však dávajú vernosť, ktorá nemá hranice. Každý živý tvor si zaslúži šancu byť súčasťou empatickej rodiny.
Čo sa týka tých, ktorí to šteniatko bezcitne odhodili, môžeme len dúfať, že ich dobehne ich zlé rozhodnutie a že raz absolvujú poriadny kurz o zodpovednom zaobchádzaní so zvieratami. Organizácie na ochranu zvierat spolu s políciou by mali úzko spolupracovať, aby sa takéto prípady riešili dôkladne a podobná krutosť sa v budúcnosti nestávala. Mali by sme v spoločnosti podporovať rozvoj empatie, súcitu a zodpovedného prístupu k domácim zvieratám.
