Predstav si, že s Dušanom, mojím manželom, sme boli šťastní ako blchy, keď sme sa dozvedeli, že náš syn sa bude ženiť. Pred svadbou sme mu potajomky povedali, že mu chceme darovať byt. Marek bol úplne nadšený, keď zistil, čo plánujeme. Ten deň sa to dozvedeli aj všetci jeho kamaráti. Ako sme sa pripravovali na svadbu, zrazu sa prihodila katastrofa.
Naša dcéra Zuzana prišla zo služby rovno do nemocnice prišlo jej zle z ničoho nič. S Dušanom sme tam bežali, ani sme nevedeli ako. Vyšetrenia ukázali, že má nádor, musela ísť okamžite na operáciu. Samozrejme, potrebovali sme veľa peňazí a čo najrýchlejšie. Bola som vďačná, že sme to chytili včas.
V tejto situácii kúpiť byt pre Mareka už nebolo možné. Snažili sme sa nejak dať dokopy sumu, ktorú Zuzana potrebovala na liečbu. Našťastie nám pomohli rodina a známi, veď nikto nám neotočil chrbtom. Každý dal, čo mohol. Niektorí nám rovno povedali, že peniaze nechcú späť. Spoločne sme to zvládli a na operáciu nakoniec peniaze boli.
Ale vtedy nás Marek úplne šokoval.
A čo môj byt? Veď ste mi sľúbili! Zničíte mi život! povedal a bol celý rozčúlený.
Po jeho slovách mi prišlo tak zle, že som skoro odpadla. Ako môže povedať niečo také? Takú sebeckosť som od neho nečakala. Veď je to jeho sestra! Vyrastali spolu, máme predsa rodinu. Ako môže postaviť svadbu proti jej operácii? Ostala som bez slov, ale Marek pokračoval.
Prečo ona má všetko a ja nič?
Nevydržala som to a začala som na neho kričať. Povedala som mu, že už nechcem, aby sa objavil doma. Sbalil si veci a odišiel za svojou snúbenicou. Dva týždne sme spolu vôbec nehovorili.
Za ten čas dali Zuzane operáciu, všetko našťastie dopadlo dobre. Po pár týždňoch ju pustili domov. O bratovom správaní som jej nepovedala ani slovo. Nemusela sa ešte viac trápiť, hanbila som sa za to. Marek sa vôbec neozval a ani sa nespýtal, ako je Zuzane. Nuž, zdá sa, že pre neho je byt v Bratislave oveľa dôležitejší než naše rodinné vzťahy.
