Vieš čo, poviem ti prečo nechcem nechávať moje deti so starými mamami.
Mám 31 rokov a starám sa na plný úväzok o dve dcérky, trojročnú Žofiu a ročnú Táňu bola to úplne vedomá voľba z mojej strany, že zostanem doma!
Keď sa nám narodila prvá, tak som si ja hlúpo naivne myslela, že staré mamy na začiatku určite nejak pomôžu. Ako sa ukázalo, skôr mi veci sťažili ako uľahčili a v konečnom dôsledku som si musela vo všetkom poradiť sama.
Vieš čo, poviem ti ako to bolo:
Hneď po pôrode, hlavne keď nás pustili z pôrodnice, som bola úplne stratená nevedela som ako na to, mala som pocit, že neviem ani, z ktorej strany sa k tomu malému človiečikovi postaviť. Teraz mi to už s druhým dieťaťom príde smiešne jednoduché, ale vtedy bola doma úplná panika.
Samozrejme, nikde v hlave nezaznievali žiadne inštrukcie na starostlivosť o bábätko, akoby som mala návod na obsluhu napísaný v šuflíku)))).
Neviem prečo, ale úprimne som čakala, že tie naše staršie, skúsené ženy budú vedieť všetko prebalovanie, kúpanie, kŕmenie, strihanie nechtíkov alebo čo robiť keď je malá chorá. Rýchlo som ale pochopila, že každá mala úplne iné názory aj na takú maličkosť ako je kúpanie detí)))))
Nakoniec som sa všetko naučila plienky vymieňam už naslepo a vo všetkom ostatnom mám systém.
Mamku aj svokru si vážim a som vďačná za všetko, ale niektoré ich rady ma fakt rozosmejú:
Babka 1 (svokra):
Nad vodou na kúpanie musíš povedať modlitbu, len potom ju môže dieťa piť.
O pol roka neskôr som už mala doma vodný filter.
Do vody na kúpanie dokupujem sivé mydlo vraj sa má bábätko umývať len tým. A na zapareniny tiež!
Deti vychovávaš zle preto sú stále choré (netuším prečo).
Aby tvoje dieťa neplakalo, vraj ho treba zaniesť k bylinkárke alebo liečiteľke že jej pomôže.
Babka 2 (moja mamina):
Krík to nič nie je, to prejde. Teplota? Daj tabletu, ona klesne.
Deťom kupujete príliš veľa hračiek, mali by ste byť skromnejší.
Prídem v sobotu o jednej s deťmi pobudnúť, ale o štvrtej už musím ísť do kina takto mám čas na vnúčatá len každý víkend.
Sladké, slané? Od polroka už môže dieťa čokoľvek, ak ochutnať chce, nech len vyskúša.
Moju mamu mám rada, ale dnes mám veľa otázok, na čo sa týka našej výchovy!
Ako nás kŕmili a liečili, alebo neliečili vôbec. Ako deti sme často zostávali u babky a tam sme jedli celý deň iba makaróny na masle, kým doma bola vždy mastná husacina. Keď som bola malá, často moju bronchitídu ignorovali a skončila som raz so zápalom pľúc. A čím som staršia, tým viac rozumiem, odkiaľ mám problémy so žlčníkom a prečo mám pečeň v zlom stave.
Záver? Staré mamy mám fakt rada, ale predstava že by som im deti nechala na pár dní len tak, je pre mňa nepredstaviteľná. Pod dozorom áno. Nie som paranoik, len mám strachMožno to vyznie prísne, ale práve kvôli týmto skúsenostiam som si istá, že najlepšou mamou pre moje dcéry som ja sama so všetkými svojimi chybami a srdcom na správnom mieste. Bábi rady si vypočujem, zasmejeme sa spolu, ale cesta, ktorou chcem ísť, je tá naša vlastná. Dnes už viem, že rodičovstvo nie je o kopírovaní minulosti ani o slepom preberaní múdrostí, ale o tom, že sme tu pre svoje deti, učíme sa spolu s nimi a tvoríme naše spomienky po svojom.
A práve v tom je rodina krásna staré mamy tu vždy budú, so svojimi zvyklosťami, s úsmevmi, čo vedia utrieť slzu na líci, a so zvláštnymi radami, ktoré deti raz rovnako prevrátia v očiach ako dnes ja. A keď sa večer dievčatá schúlia do mojej náruče, viem, že robím to najlepšie, čo viem a práve to naše po svojom je to pravé dedičstvo, ktoré im raz odovzdám.
