Tesne predtým, ako som sa vydala, počula som od kamarátok, že keď sa muž ožení, začne svoju ženu považovať za svoj majetok a ukáže svoju pravú tvár.
Ale ako každé mladé naivné dievča, myslela som si, že môj manžel taký rozhodne nie je. Už pred svadbou mi veľmi záležalo na jeho názoroch, nikdy nepovedal zlé slovo, bál sa, aby ma neurazil, túžil, aby som bola stále pri ňom. No mýlila som sa, ako mnohé ženy predomnou. Je pravda, že keď muž získa srdce ženy, niečo sa zmení.
Niekoľko mesiacov po svadbe začal môj manžel rozprávať zle o mojej mame. Prečo mi tak často volá, načo ma navštevuje každý týždeň? Samozrejme, že som s ním súhlasila, bála som sa o naše manželstvo, a tak som požiadala mamu, aby ma menej kontaktovala, volávala som jej len vtedy, keď som bola sama. No tým sa to neskončilo. Otehotnela som a stratila som prácu. Žiaľ, musela som pre ležiacu rizikovú graviditu zostať doma, zmluvu mi nepredĺžili. A vtedy sa ma môj manžel začal doberať:
Celé dni si doma a nič neurobíš, vyčítal mi. Znovu som mlčala bola som tehotná a čo ak by ma opustil?
Rok a pol po narodení našej dcérky začal odo mňa vyžadovať, aby som sa správala, akoby bol pánom domu. Keď prišiel z práce, mala som ho privítať vo dverách, pripravené papuče, všetko muselo byť na stole nachystané, aby mal teplé a chutné jedlo.
O dieťa sa nemusel vôbec starať, veď to je ženská práca. Bola som úplne vyčerpaná. Zbalila som si veci, zobrala dcéru a odišla k mame do Bratislavy. Dva mesiace som s mužom ani neprehovorila. Život však plynul ďalej, vrátila som sa do práce a každým dňom som sa cítila lepšie. Jedného dňa prišiel ku nám vychudnutý, v obnosenom oblečení, a na kolenách prosil o odpustenie. Povedala som mu, nech si najprv spraví kurz varenia. Keď sa vrátim domov, musí variť on a aj doma niečo upratať.
Súhlasil, ale až čas ukáže, či sa naozaj zmení.
Človek si niekedy až na vlastných chybách uvedomí, že rovnosť a rešpekt sú základom každého šťastného vzťahu. Lebo šťastie v rodine nevyrastá zo strachu, ale z porozumenia, spolupatričnosti a partnerstva.
