Po štyroch mesiacoch písania si Kristína konečne súhlasila so stretkom so svojím 52-ročným gentleMANOM a ten začal konverzáciu tromi výčitkami a dvomi ďalšími poznámkami.
Vraj očakávanie je lepšie než samotný sviatok. Nuž, u Kristíny sa toto očakávanie natiahlo na štyri mesiace online telenovela, každý deň nový diel. Za ten čas poznala chute Petra ako vlastné vrecká, ovládala mená jeho kamošov zo základnej, a už len krútila hlavou pri jeho manií dávať za každým dobré ráno tri bodky.
Kristína mala štyridsaťpäť vek, keď už na rande ideš nie s roztrasenými kolenami, ale s ironickou zvedavosťou vedca v teréne. Uvidíme, aký zázračný kus mi tentoraz padne do cesty, pomyslela si, keď si krútila vlasy a obliekala sveter.
Patrila k tým ženám, čo dokážu nosiť obyčajný kašmírový svetrík tak, že majú šmrnc ako prezidentka a jej sebairónia bola ochotná reagovať na každú trápnu situáciu štýlom ni problem.
Petra, ktorý nedávno oslávil päťdesiatdva, jej v správach pôsobil vážne, rozvážne, trochu ironicky a čo bolo najväčšou výhrou spoľahlivo.
V našom veku, Kristína, písal jej neskoro večer, už nehľadáme ohňostroje, ale teplo. Túžim byť s ženou, ktorá rozumie aj bez slov.
Bez slov tak bez slov, poznamenala Kristína s úškrnom, popritom si natierala mihalnice. Hlavné však bolo, aby tie slová, ktoré sa predsa len vyslovia, nespôsobovali chuť utiecť oknom.
Stretko naplánovali do malého, útulného bratislavského kaviarne, kde vo vzduchu cítili škoricu a svetlo bolo také jemné, že si človek pripadal ako vo filme. Kristína prišla presne upravená, sebavedomá, pripravená na príjemný večer. Vyzerala tip-top.
Peter dorazil asi o päť minút neskôr, v realite bol o pár centimetrov menší než na fotkách, a tvár mal takú, ako keď niekto práve našiel chybu v daňovom priznaní.
Sadol si oproti, krátko sa usmial a pozdravil. Ani náznak komplimentu, žiadne tešilo ma. Skontroloval Kristínu pohľadom, akoby hodnotil maturitné skúšky, potom navrhol kávu s dezertom a to bol jediný konsenzus.
Kristína, začal tónom triedneho výchovného poradcu, dlhšie som analyzoval naše správy. Takmer štyri mesiace. A teraz, keď ťa vidím, musím hneď načrtnúť pár vecí. Mám k tebe päť výhrad.
Vnútri jej niečo takmer cinklo presne tak sa rozbíja dobrá nálada. Opäla si bradu o dlaň a prikývla.
Päť výhrad? To znie zaujímavo. Počúvam.
Peter necítil iróniu a už ukazoval prvý prst.
Na jednej fotke, kde máš modré šaty, postava vyzerá inak. Teraz vidím, že si výraznejšia. Môže to muža zmiasť. V našom veku treba byť úprimnejšia.
Kristína si v duchu povzdychla: Výraznejšia ešte dobré, hlavne že to nie je monumentálna.
Výhrada číslo dva: rýchlosť odpovedí
Niekedy odpovedáš príliš pomaly. Pred tromi týždňami som ti písal o 14:15 a ty si odpovedala až o 16:40. Muži nemajú radi čakanie. To je znak neúcty.
Vtedy som bola na porade začala Kristína, ale Peter už pokračoval.
Výhrada číslo tri: miesto stretka
Prečo sme tu? Táto kaviareň je príliš luxusná. Navrhoval som jednoduchšiu. Taký výber ukazuje tvoju tendenciu míňať a ukazovať sa.
Kristína pozrela na svoj latte a premýšľala, či ho náhodou nechce vychrstnúť na jeho sako. Ale zvedavosť vyhrala.
Prečo tie šaty? Mohli sme ísť len na kávu. Sú až príliš výrazné na deň. Šperky sú tiež zbytočné. Žena by mala priťahovať hlbokosťou, nie trblietkami. V mojom veku hľadám obsah, nie výkladnú skriňu.
Výhrada päť: samostatnosť
Sama si vybrala podnik, často hovoríš sama. Nedávaš mužovi pocit byť mužom. Potrebujem ženu, ktorá sa pýta na názor, nie prezentuje nezávislosť. Ak budeme spolu, budeš musieť prehodnotiť svoje správanie.
Skončil, založil ruky na hrudi a čakal buď pokoru, alebo vďačnosť za úprimnosť.
Kristína si ho prezerala, a zrazu pochopila: tie štyri mesiace boli maskou pre pedantického manipulátora. Namiesto tepla hľadal vhodný objekt na masírovanie svojho ega.
Vieš, Peter, povedala jemne, skoro až milo, ja som tiež trochu analyzovala. Ale stačilo mi päť minút na verdikt.
Aký? prižmúril oči.
Si skutočný unikát. Prešiel si celé Bratislavu, aby si žene, ktorú vidíš prvýkrát, vystavil účtenku za jej vkus, výzor a právo byť sama sebou. To je unikátna úroveň sebadôvery.
Peter sa zamračil:
Len som úprimný.
Nie, pokrútila hlavou Kristína. Nie si úprimný, len smutný. Testuješ svet krivým metrom. Nepáčia sa ti moje fotky? Choď do galérie tam sa exponáty nemenia. Pomaly odpovedám? Kúp si tamagotchi. Šaty ti vadia? Obliekla som ich pre seba, nie pre teba.
Postavila sa, upravila kabelku a pozrela sa naňho pokojne:
A nakoniec ak tvoje ego klesá pri slove sama, potrebuješ nie vzťah, ale rehabilitáciu. V štyridsaťpäťke si cením čas, rozhodne ho nebudem plytvať na človeka, ktorý začína zoznamovanie inventúrou mojich nedostatkov.
Kam ideš? A káva? zamumlal Peter.
Dopi si ju sám. Aspoň budeš šetriť energiu. A rada nakoniec: chceš, aby ti každý pozeral do úst? Prihlás sa k zubárovi.
Doma Kristína hneď zablokovala Petra vo všetkých aplikáciách. V jej veku je pohodlie nielen v deke a tichu, ale aj v mobile, kde ti nediktujú krivé skúšky charakteru.
A čo si myslíte vy: bol to trapný flirt alebo majstrovsky natrénované divadlo? Má zmysel pokračovať v konverzácii, ak ti už od prvej minúty dávajú daň za to, kým si?.
