Pamätám si ešte, ako sa to stalo pred mnohými rokmi. Jolana porodila svoju dcéru v pätnástich, keď ešte chodila do desiateho ročníka na gymnáziu. Po viac než päť rokov starostlivo ukrývala identitu otca dieťaťa. Matka Jolany zistila o tehotenstve svojej dcéry až pomerne neskoro Jolana bola vždy robustnejšej postavy a nikto si nič nevšimol. Keď zrazu prudko pribrala, jej mama ju vzala k endokrinológovi do Bratislavy. Pravda vyšla na povrch a mama bola zaskočená a nahnevaná, veď dcéru vychovávala sama a teraz mala v dome vnučku v tak mladom veku.
Jolana sa umýselne rozhodla utajiť meno otca svojej dcéry a odmietala odpovedať na akékoľvek otázky, čo spôsobilo rozruch na škole. Napriek tomu sa nevzdala prekonala mnohé prekážky. Počas letných prázdnin sa jej dcéra narodila a jej mama si vzala materskú dovolenku, aby sa mohla o malú starať. Jolana sa sústredila na učenie a podarilo sa jej dostať na univerzitu v Košiciach so štátnym štipendiom. Počas štúdia pracovala na polovičný úväzok, dokázala uživiť seba i dcéru, pomáhala si aj s dodatočnou finančnou podporou, ktorej zdroj starostlivo ukrývala.
Ako dcérka rástla, Jolana stále skrývala identitu jej otca. Keď mala malá tri roky, Jolana si ju brávala so sebou pracovala v reklamnej agentúre, študovala a bývala v prenajatom byte. Dcéra prejavovala na svoj vek pozoruhodnú bystrosť a zvedavosť.
Po skončení univerzity Jolana získala plný úväzok v tej istej spoločnosti, kde predtým pracovala popri škole. V lete, keď malá mala dovŕšiť šesť rokov, Jolana všetkých prekvapila domov priviedla muža, otca svojej dcéry. Volal sa Štefan a dlhé roky ju podporoval, hoci sa rozhodli, že jeho otcovstvo ostane tajomstvom kvôli jeho plánu študovať na vojenskej akadémii.
Štefan Jolanu finančne podporoval, posielal jej peniaze v eurách a tajne sa stretával so svojou dcérou počas štúdia. Keď akademiu úspešne ukončil, rozhodol sa, že si Jolanou vezme ona ho trpezlivo čakala počas šiestich dlhých rokov. Čoskoro sa im narodil syn a ich dcéra, ktorá práve končí tretiu triedu, je stále jasným a milovaným svetlom rodiny. Tak si na to spomínam, ako na doby, keď v rodine panovala láska a odvaha kráčať vlastnou cestou.
