Veľký rozvod
Presne štyri roky vydržalo naše manželstvo s Petrom. Snažili sme sa hrať na večnú lásku, no zakoreniť sa v záhrade rodinného šťastia sme prosto nevedeli. Keď sa na obzore zjavil rozvod, cítila som nielen smútok, ale aj zvláštnu úľavu.
A čo, len tak sa rozvediete a je hotovo? spýtala sa ma Ema, moja blízka priateľka, keď som ju pozvala na prežieranie sa talianskymi panini, aby som zahlušila stres.
Áno. Čo iné nám ešte zostáva? Dohodli sme sa na všetkom. Takto to bude pre nás oboch lepšie…
Ja ale nemyslím samotný rozvod, skôr samotné podujatie, Ema zalomila rukami. Mali by ste to ukončiť poriadne, človeče, s bodkou na konci! Svadbu ste mali takú, že za váš tort ešte stále splácam pôžičku. Prečo by ste teraz nemali rozvod s poriadnou dávkou zábavy? S reštauráciou, sprievodom áut, zabávačom, slávnostným pálením mostov? To by som si vychutnala…
Dá sa to vôbec? opýtala som sa váhavo.
To sa musí!
Vieš, momentálne peniaze veru poriadne nemám. A to nás ešte čaká delenie majetku a trhanie obliečok i paplónu na polovicu…
Poznám jednu babu, čo zorganizuje všetko aj za vrece zemiakov. A dary ti to vykryjú. No čo, poďme zatiaľ rozmýšľať o rozlúčke so slobodou. Niečo domácke a slušné, aby si poriadne dala zbohom manželskému životu.
Takže sa dohodneme, že sa s babami stretneme a nakoniec nikam niet, lebo každá má deti a manžela?
Ideál!
Na druhý deň sme s Emou navštívili organizátorku menom Júlia. Prekvapivo nás nevítala nikde v kancelárii, ale za kasou palacinkárne v Avione, popri obsluhe zákazníkov.
Pomôžeš nám? spýtala sa Ema a stručne vysvetlila problém.
S radosťou! Už to vidím pred očami nevesta v čiernych šatách, v slzách sa dušuje, že už nikdy viac. Ženích v tých svojich otrasných teplákoch, ktoré teraz môže nosiť nonstop, do toho slávnostné podpísanie nie. Potom celá partia ide do záložne a odovzdá obrúčky. Hostia kričia: Sladký rozvod! Polosladký rozvod! No, ešte to premyslím, Júlia žmurkla a naraz zvolala na celý kút: Šesťdesiatštyri! Objavte si objednávku!
Na moje prekvapenie s rozvodovým večierkom súhlasil aj Peter. Zato rodičia mali jasno:
Vaše moderné výmysly! My sme sa brali a keď už to nešlo, jednoducho sme sa rozviedli bez tančeka a nenávideli sa do smrti! frflali obaja rodičia a prisahali, že na rozvod neurobia ani cent.
O týždeň však bolo všetko nachystané. Podľa Júliinho scenára oslavy začali výkupom: Peter musel opustiť byt cez sériu skúšok súťaže, piesne, malé výkupné, len aby už naozaj zmizol. Keďže bývame na dvanástom poschodí na sídlisku v Ružinove, dovolili sme mu ísť výťahom, a pribalili mu tam i zvyšok vecí s kamarátom ako svedkom.
Júliin bratranec, čo robí vyšetrovača na Okresnom riaditeľstve, priviedol aj fotografa, ktorý všetko dôkladne zdokumentoval. Takže z našej rozvodovej slávnosti mali zápis na polícii až deväť účastníkov.
Tak a ideme na matriku! vyhlásila víťazoslávne Júlia, keď už boli všetci pred panelákom.
Po novom zvyku sme s Petrom nasadli do auta ešte spolu, aby sme sa po rozvode viezli rozdielne. Ostatným rozdelila Júlia lístky na električku, nejaké drobné na cestu a súťaže pokračovali v aute s fotografom: odoberali nám odtlačky prstov a vtipne nás vypočúvali.
Keď sa všetci nahrnuli do sobášnej siene, spievali hit od Elánu Voda, čo ma drží nad vodou. Po vybavení papierovačiek, kde nám do občianskych pribudli čerstvé pečiatky, sme hneď pred vchodom našli veľkú klietku a skúšali chytiť do nej pár holubov.
Ľudia nám úprimne gratulovali, muži Petrovmu slobodnému životu úprimne závideli a ich ženy pre istotu hneď zorganizovali domácu hádku, pričom sa za bujarého smiechu hádzal symbolický kytica z účtov za energie.
Pozri sa na nich, akí sú šťastní, určite na to dlho čakali, komentoval niekto zo svadobnej hostiny naproti.
Nie, veď oni sa rozvádzajú, vysvetlili mu.
Keď to videli ďalšie páry, viaceré si dali prestávku a radšej odložili obrady.
Po tom, čo sme prepílili zámok na moste vedľa Dunaja a obrúčky vydali do záložne, aby sme pokryli časť výdavkov, dopriali sme si pohostenie v reštaurácii Palacinkáreň Lavína. Tam nás už čakal orchester, bufetové menu a palacinky s medom. Hlavným sponzorom bol, samozrejme, podnik, kde Júlia robí pokladníčku, a tak aj torta mala palacinkový základ.
Bože, toto sú akési karíky… povzdychla som si, keď som si všimla, aká smutno-slávnostná je atmosféra.
No, dnes pochovávame rodinný život, komentovala to Júlia-vedúca a vyzvala nás na posledný tanec rozvedených.
Hral Chopin.
Vieš, celkom to vyšlo, povedala som potichu Petrovi, keď sme sa točili na parkete.
Súhlasím, prikývol Peter. Prvýkrát vidím našich otcov, ako si v objatí zaspievajú a aj slzu uronia, pritom predtým by sa na ulici ani nepozdravili.
Darov sme dostali požehnane jednoposteľné obliečky, lístky na koncert IMT Smile, jednoručnú činku, samostatný riad, permanentky na jogu, fitko i striptíz. Na záver nám predali kľúče od hotelových izieb v opačných koncoch Bratislavy, poukážky do Palacinkárne Lavína a dva lístky na oficiálny rozvodový proces v služobnom aute.
Na záver bol ohňostroj a tortu rozdali s akciovým zľavou. Hostia sa pobrali domov každý k svojmu rodinnému životu, no my dvaja sme už kráčali každý inou cestou.
O tri týždne už bol hotový fotoalbum. Peter sa stavil u mňa pre svoje klieštiky na nechty.
Vyšlo to fakt vtipne, zasmiala som sa, keď sme si prezerali čiernobiele fotografie šťastných tvárí a policajných zápisníc.
Fajn, uznal Peter. Mieniš si zmeniť priezvisko?
Ani nie. Už som si zvykla. A Mizerová podľa mňa neznie o nič lepšie.
To máš pravdu, usmial sa Peter. Tak ja už pôjdem, dobre?
Chvíľku… Počkaj! povedala som.
Peter na mňa prekvapene pozrel.
Nemáš chuť skočiť ešte na palacinky? Dnes nám končia poukážky, bola by škoda…
Bola, prikývol Peter. Vieš, že palacinka je u nás symbol nového začiatku? Možno je to naša šanca. Takže ideme spolu?
Myslíš… že to nebude chyba po takomto rozvode? Všimla som si o nás už bola reportáž v správach…
To neviem, ale kto nás už posúdi? Sme už predsa slobodní ľudia a môžeme sa stretávať s kým chceme. Mimochodom, o týždeň sa rozvádza aj svedok so svedkyňou. Ideme spolu?
Uvidím, usmiala som sa. Od nich mám nový set obliečok, aspoň už viem, čo im darujem.
