31. december
Celý deň som sa pripravovala na oslavu Silvestra: v byte som upratovala, varila, chystala stolek. Tento rok je to prvýkrát, čo neoslavujem Nový rok s rodičmi, ale s niekým, koho milujem.
Už tretí mesiac bývam s Danielom v jeho panelákovom byte v Petržalke. Je odo mňa o pätnásť rokov starší, už raz bol ženatý, platí alimenty a rád si občas vypije… Ale keď niekoho ľúbite, všetky tieto veci idú akosi bokom. Ani moja kamarátka Vierka nechápe, čo som na ňom našla: veru, fešák nie je, úprimne skôr odstrašujúci typ. Správanie má povahu traktora, je neuveriteľne lakomý a peňazí má stále málo. A keď náhodou má, sú len pre neho a jeho pôžitky. No hľa, do tohto čudesného chlapa môjho Danka som sa jednoducho zamilovala.
Celé tie tri mesiace som dúfala, že ocení, aká som usilovná a rozumná gazdinka. Verila som, že ma požiada o ruku. Stále hovoril: Musíme spolu najprv nejaký čas bývať, uvidíme, aká si domáca. Moja bývalá bola hrozná aspoň zistím, či si rovnaká. O jeho bývalej viem len to, že o nej nikdy nič poriadne nepovedal, len nejaké polopravdy, ktoré si vždy privlastnil podľa nálady. Preto som sa snažila byť dokonalá: nevyčítala som mu, keď sa domov vrátil opitý, všetko som prala, varila, doma udržiavala poriadok, nakupovala potraviny z vlastných peňazí (nech si nemyslí, že som vypočítavá). Aj na silvestrovský stôl som všetko pripravila za svoje. Dokonca som mu kúpila nový mobil ako darček.
Kým ja som sa točila v kuchyni a prestierala, môj zázračný Danko tiež nezaháľal a chystal sa na Silvestra po svojom teda, opil sa s partiou v krčme U Zvonu. Keď sa vrátil domov, ťažko sa mu stálo na nohách a bez akéhokoľvek varovania oznámil: Prídu k nám priatelia na Silvestra! Jeho kamoši, ktorých som nikdy predtým nevidela. O hodinu prišla tá jeho veselá partička, ešte stále zostávalo do polnoci vyše hodiny. Mala som skazenú náladu, ale všetko som dusila v sebe nechcela som mu povedať nič zlé, veď nechcem byť ako tá jeho ex.
Pol hodiny pred polnocou sa do bytu vovalila partia opitých mužov a žien. Danko hneď ožil, usadil ich za stôl a začali piť ostošesť. Ani mi ich nepredstavil, nikto si ma nevšímal sedeli, pili, smiali sa na svojich vtipoch. O polnoci, keď som povedala, že je už čas naliať šampanské, sa na mňa jedna slečna zahľadela, akoby som bola prízrak.
Kto to je? opýtala sa opileckým hlasom.
To je tá, s ktorou zdieľam posteľ, zasmial sa Danko. Celý stôl sa rehotal so slzami v očiach.
Jedli moje chlebíčky, šaláty aj pečené kurča, ktoré som v ten deň pripravila, a vysmievali sa mi pred mojimi očami. Pri odbíjaní polnoci si z mojej naivity robili srandu, chválili Danka, aký je múdry, že si našiel kuchárku a gazdinku zadarmo. Danko sa zúčastnil všetkého výsmechu, nepostavil sa za mňa len sa chechtal a tlačil do seba to, čo som pripravila.
Ticho som sa vytratila z izby, zbalila veci do tašky a odišla domov k rodičom na Dlhé Diely. Takýto otrasný Silvester som nikdy nezažila. Mama si len povzdychla: Veď ja som ti to vravela, a otec sa mi uľahčene zasmial. Doma som vyplakala všetko sklamanie, ktoré sa mi v srdci nakopilo, a po prvýkrát som sa pozrela na pravdu bez ružových okuliarov.
O týždeň, keď už Dankovi došli peniaze, objavil sa u nás doma akoby sa nič nestalo.
Čo si odišla? To sa vážne urážaš kvôli takejto blbosti? a keď videl, že sa s ním nechcem baviť, spustil: To je v pohode? Ty si tu vegetíš u mamky s otcom, a mne môže v chladničke zavesiť aj myš kľúče! Začínaš byť presne ako tá moja bývalá!
Od jeho drzej poznámky som na chvíľu stratila reč. Toľko ráz som si v hlave vymýšľala, ako mu všetko poviem a teraz som len stála, nemá, a nenapadlo mi nič. Jediné, čo som zvládla bolo, povedať mu pár štipľavých slov a zabuchnúť mu dvere pred nosom.
Od tohto Silvestra sa mi začal nový život.
