Chýba mi. Nikdy mi nechýbal človek takýmto spôsobom. A vlastne ani neviem prečo veď som sa s ním často necítila úplne dobre a boli veci, ktoré sa mi na ňom nepáčili.
Zoznámili sme sa cez Facebook. Začali sme si písať a raz ma pozval na kávu. Išli sme do jedného bratislavského parku. V ten deň som bola psychicky vyčerpaná bola som sklesnutá a aj fyzicky ma všetko bolelo, lebo som preháňala vo fitku a nohy ma doslova pálili. Rozprávali sme sa v parku bola už tma, obloha jasná a vonku poriadna zima. Hovorili sme o osobných veciach, o živote, o tom, kto vlastne sme.
Keď sme sa lúčili, objala som ho. Objatie trvalo niekoľko minút. Pôsobilo na mňa ako domov, aj napriek tomu, že bol navonok chladný, vážny a neprístupný. V tom objatí som cítila, že vo vnútri taký vôbec nie je. Neviem, či sa vtedy cítil neisto, ako aj ja. Ale bolo jasné, že ani on nie je v pohode, a to objatie mu pomohlo. Rozlúčili sme sa ešte jedným, kratším objatím.
Písali sme si do neskorej noci. Tak plynuli dni dobré ráno od neho, rozhovory celý deň, správy takmer nepretržite. Začali sme sa stretávať častejšie. Boli sme úprimní, hovorili o svojich snoch, o možnostiach ako by sme mohli žiť. Prezradil mi, že býva s kamarátom. Rozprával o svojej bývalej. Priznal, že si rád píše s rôznymi dievčatami a kamarátkami, s ktorými chodieval von. Neskôr sa presťahoval naspäť k rodičom.
Oficiálne sme začali chodiť, vtedy mi povedal pravdu: býval vlastne s bývalou priateľkou. Podľa jeho slov medzi nimi už nič nebolo ani predtým, no stále spolu pracovali.
Zverejnil ich spoločnú fotku. Na narodeniny som mu chcela pripraviť prekvapenie a pozvala ho do nádhernej reštaurácie v historickom centre chystala som mu krásny deň. Ale cez obed mi napísala cudzia žena na Instagrame, urážala ma. Neodpísala som jej. Len som sa ho opýtala, čo to má znamenať. Vysvetlil mi, že je to jeho bývalá vraj rada šikanuje ostatných cez správy a posiela za nich ľudí. Neodpovedala som jej, kým som to nevyriešila s ním. On tvrdil, že to vybavil, ale správy pokračovali. Nakoniec som jej napísala stroho len to najnutnejšie. Nie som žena, ktorá by sa nechala ponížiť alebo išla do hádky s cudzou aroganciou. Potom som ju zablokovala.
Prešli sme tým. Išli sme ďalej. Náš vzťah sa dokonca posilnil. Zdieľali sme spolu viac. Ja som bola bez práce a on ma povzbudzoval, aby som si našla niečo nové. Občas mi pomohol s niektorými výdavkami, čo mi bolo nepríjemné. Nikdy som jeho pomoc nežiadala ponúkol sa sám. Keď išiel na dovolenku, navrhol mi, aby som zostala u neho. Ostala som, ale spravila som chybu, že som tam bola celé dva týždne.
Akoby ma testoval sledoval, aká som v domácnosti. Veľa minútil na objednávanie jedla, tvrdil, že ak by sme varili, minuli by sme čas zbytočne a hotové jedlo sa dá kúpiť kedykoľvek. Dovolenka sa skončila a prejedlo sa veľa peňazí. Radila som mu, aby šetril, ale nedbal na to. Potom mi vyčítal, že som mu nepomohla ušetriť, že keď míňa, ja mu to dovolím aj keď som ho núkala, že môžeme variť a pozerať na výdavky.
Neskôr mi povedal, že musí zaplatiť účty a to ho stresuje to ma ranilo. Našla som si prácu a on povedal, že ma začne skúšať. Tie skúšky boli o tom, či mu budem prispievať, keď u neho bývam, a či mu splatím, čo na mňa minul. Tvrdil, že má pocit, že ma živí. Nevedela som, čo na to povedať. Učila som sa, ako to vo vzťahu chodí.
Povedal, že všetko sa zmení a naozaj sa zmenilo. Plány a spoločné večery takmer zmizli. Správy chladné a krátke. Tvrdil, že musí dobiehať peniaze, že je finančne nestály, že sa už ani poriadne nestravuje. Všetko sa začalo rozpadávať.
Raz mi povedal, že mu beriem z vrecka, že som ho finančne poškodila pritom som od neho nikdy nič nežiadala. Už som mala prácu. Raz som zaplatila ja, raz on. Lenže plány už neboli. Všetko sa zmenilo. Dohodli sme sa, že tu skončíme. Rozišli sme sa v mieri vďační za pekné chvíle a za to, čo sme sa naučili. Dôstojne sme za sebou zavreli dvere.
Neskôr sme sa ešte raz pokúsili. Hovorili sme spolu. No vadilo mi, že po práci u neho nikdy nič nenájdeme nachystané na jedenie. Niekedy ma ani nepozval ku stolu. Premýšľala som, či si mám nosiť obed, alebo sa poriadne najesť doma, aby som nehladovala. Povedala som mu, ako sa cítim, ale nič neodpovedal, nenavrhol riešenie. To ma nútilo cítiť, že sa musím postarať sama o seba. Takéto veci zabíjali náš vzťah.
Raz sa mi v električke urobilo zle, skoro som odpadla. Sadla som si na podlahu, aby som nespadla. On nereagoval. To ma vnútorne kompletne odcudzilo. Vnútri som sa od neho vzdialila. Stále som ho chcela, ale vedela som, že to nie je muž, ktorého by som chcela pri sebe v živote nech boli naše sny akokoľvek pekné.
Často som ho prosila, aby sme nechodili spať pohádaní. No začala som vedľa neho zaspávať v slzách. Raz som sa rozhodla, že už to tak nechcem. Vstala som skoro ráno, pobalila si veci a odišla. Porozprávali sme sa. Vysvetlila som mu svoje pocity. Darovala som mu kresbu, ktorú mal rád, ale zobrala ju z jeho steny a vzala späť. Nemala som to robiť. Niečo sa vo mne aj v ňom zlomilo.
O niekoľko týždňov sme sa ozvali znovu. Povedal mi, že keď som zobrala kresbu, vzala som mu posledné šťastie, čo pri nej cítil, a že tým sa niečo definitívne pokazilo. Zase sme medzi sebou zavreli dvere. Občas som mu poslala poďakovanie alebo video, on už neodpísal. Bolo to prázdne.
Raz v noci, asi o polnoci, mi prišla správa plná urážok že som bola tá, čo ho odstrihla od rodiny. Vymazala som chat a zablokovala ho. Potom ma začali kontaktovať ľudia z firmy, kde pracoval. Vedela som, že je to jeho bývalá alebo nová priateľka. Neodpovedala som. Oslovila som vedenie a stanovila hranice povedala som, že ak to bude pokračovať, pôjdem na políciu. Potom to ustalo.
Bola som smutná. Zmenila som sa. Uvedomila som si, že on nie je ten muž, ktorého chcem. Rozišli sme sa v dobrom, ale vidieť ho znova s osobou, čo mu spôsobila toľko chaosu, bolelo.
Občas mi chýba. Chýbajú mi niektoré pekné momenty. Ale nič viac. Jedno viem isto: so mnou cítil pokoj a bol na seba hrdý. Nemyslím, že s ňou to dokáže tiež ani že sa stane mužom, ktorého by hrdý ukázal svetu.
