Posledné šaty
Dcéra, moja kolegyňa Marta Šulíková hľadá niekoho, kto by jej dcére ušil svadobné šaty. Chcela by ich dať ušiť práve u teba. Zoberieš to?
Nie, mami, mám teraz veľmi veľa práce, nestíham vôbec nič. Nech si radšej nájde inú krajčírku.
Ona chcela len teba, naozaj veľmi obdivuje tvoju prácu, všetci ťa odporúčajú.
Naozaj nemôžem, mami
Škoda. Budú asi sklamaní
Iveta pracuje z domu, stále má prebytok zákazníčok a mnohým musí odriekať. Vždy vedela, že bude šiť šaty už ako malá šila oblečenie pre svoje bábiky. Po základnej škole bola rozhodnutá, že pôjde na krajčírsku školu.
Šije precízne, jej modely sedia ako uliate, klientky sú spokojné a chvália ju. Práca ju baví a prináša jej aj slušný zárobok. Aj keď je v obchodoch veľa oblečenia, veľa ľudí stále uprednostňuje šitie na mieru.
O týždeň neskôr prišla Ivete mama do izby so slzami v očiach.
Dcérka, stalo sa nešťastie… Dcéra Marty Šulíkovej, Táňa, tá, čo si chcela od teba objednať svadobné šaty, zomrela spolu so snúbencom pri autonehode. Cestovali za rodinou do Nitry, priateľ vraj za volantom zaspal… Auto zišlo z cesty a narazilo do stromu. Boli tak mladí, mali pred svadbou, a osud im pripravil toto… Svadbu nahradia pohrebom, hrozné…
Iveta bola zdrvená. Život vie byť krutý a nespravodlivý…
Rodičia teraz budú musieť kúpiť svadobné šaty, v ktorých Táňu pochovajú… Ani ich nestihli objednať… Aké hrozné pochovať svoje dieťa…
Iveta šije často dlho do noci a túto noc nemôže na tragédiu prestať myslieť. Sama nemá deti, lekári jej diagnostikovali neplodnosť už dávno. Prv to niesla ťažko, no nakoniec sa s tým zmierila; navyše, pred pár dňami oslávila už 43. narodeniny. Vie si predstaviť, aká bolesť je pre rodičov mladých ľudí, ktorí prišli o svoje dieťa.
Zrazu sa prudko otvorí okno. Iveta nechápe, ako sa to mohlo stať samo od seba. Keď ide zatvárať, zbadá pri stole dievča. Vyzerá ako v hmle, priesvitná, miestnosť cez ňu vidieť.
No toto, už mám asi halucinácie, už naozaj potrebujem ísť spať…
Prosím vás, ušite mi šaty. Nedopriala mi zemská púť svadbu, aspoň do večnosti chcem odísť tak, ako si želám… To budú moje posledné šaty… S Jakubom uź ostaneme spolu navždy. Tak to bolo dané…
Kto ste? To je čo za žart?
Som Táňa… Len vy dokážete ušiť také šaty, aké si predstavujem… Dali mi možnosť vidieť, čo bude ďalej a verte mi, tam, kde idem, je nádherne. Nebojím sa odísť. Najmä keď viem, že môj milovaný bude so mnou… Ale veľmi túžim odísť krásna, naposledy…
Ivetu ohromí, či sa to naozaj deje jej. Také niečo videla len vo filme. Asi na to treba spánok, privela rozmýšľala o tejto tragédii a tak sa jej sníva prízrak nevesty…
Odíde do spálne a hneď zaspí. Ráno sa pustí znovu do práce a to, čo sa stalo v noci, pripíše únave a prepracovanosti.
Večer sa chystá spať skôr, uprace pracovný kút a znova zbadá dievča v priesvitnej hmle.
Vieš, postupne si zvykám na stav, v ktorom sa nachádzam… Len je ťažké pozerať na mamu, ako sa trápi… Snažila som sa jej dať znamenie, ale je príliš skľúčená, nevycíti ma, len ty to dokážeš… Nie každý človek to má.
Táňa, čo bude potom, keď ťa pochovajú? Odídeš do neba alebo ako to vlastne je?
Môj sprievodca mi povedal, že chvíľu budem tu, doma, a až neskôr odídem tam… Viac povedať nemôžem. Zistila som veľa vecí. Smrť nie je nič hrôzostrašné; je to len prechod do iného sveta, kde ďalej pokračujem. Raz prídem späť na svet, nemusím to však byť znovu dievča… Ale tento pozemský príbeh chcem zakončiť ako krásna nevesta. Pomôž mi prosím…
Iveta bezradne pokrčí plecami. Ako môže niekomu po smrti šiť šaty na jeho želanie…
Ale ja predsa neviem, aké šaty chceš, akú máš veľkosť… A tvojim rodičom to ako vysvetlím?
Ši, na nič nemysli, všetko sa uloží tak, ako má byť. Pozri, takto majú vyzerať…
Dievča sa zatočí v krásnych bielych šatách, potom sa zastaví. Iveta si do detailu všíma strih, detaily, čipky. Šaty sú naozaj prekrásne.
Iveta kreslí návrh, venuje sa detailom. Keď dokreslí, zjavenie sa rozplynie ako dym.
Ráno nájde návrh na stole; takže to predsa bola skutočnosť, nie sen.
Iveta ide do obchodu, vyberie najkrajšiu čipku a prvotriednu látku. Veľkosť odhaduje dievča bolo útle. Doma sa okamžite pustí do šitia. Zrazu je večer, manžel ju budí zo zamyslenia.
Iveta, si v poriadku? Posledné dni si nejaká iná, čo sa deje?
Poviem ti, ale nepochopíš či budeš myslieť, že už mi preskočilo Radšej ti nič neprezradím, nehnevaj sa
O dva dni sú šaty hotové. Ešte nikdy ju nešla práca tak plynulo a rýchlo, akoby jej niekto pomáhal. Keď ich oblečie na figurínu, nevie sa vynadívať. Škoda, že Táňa v nich nestihla byť nevesta…
Večer príde Ivete mama s novinkami.
Neverila by si, stále ešte nepochovali Táňu… To s telom boli komplikácie, potom papierovačky… A šaty nemohli zohnať, nikde im nechceli predať vhodné! Oľga je úplne na dne.
Mamka, ja som ušila pre Táňu šaty… V nich ju pochovajú…
Ako to? Veď si nechcela šiť a ani veľkosť si nemala…
Nech si ich vezmú, tak to má byť, ver mi…
Na druhý deň prídu príbuzní po šaty. Iveta si za prácu nevezme ani euro.
S Jakubom ich pochovajú v jeden deň. Šaty sa ukážu ako ušité presne pre ňu. Zázrakom ich obliekli, jej telo bolo krátko mäkké a poddajné.
Dievčatko moje, bola krásna v rakve, usmievala sa… Nech im je nebo domovom
O pár dní sa Ivete o Táni sníva. Tancuje v bielych šatách s Jakubom, v nádhernej záhrade plnej nezvyčajných kvetov. Všade štebotajú vtáky, zurčí potôčik.
Po tanci sa Táňa obráti na Ivetu so žiarivým úsmevom.
Sú nádherné, ďakujem! Som šťastná! A ešte niečo… Čoskoro k tebe príde Dorotka. Pomohla som jej nájsť cestu k tebe…
Iveta sa s trhnutím zobudí. Táňa je tam šťastná, šaty sa páčia všetko malo zmysel… Kto je však Dorotka?
Iveta sa opäť ponorí do práce. Občas zájde na kávu k priateľke, aby si oddýchla od šitia. Pri čaji spomínajú na mladosť.
Vierka, v poslednom čase mi nie je dobre, mala by som už ísť na vyšetrenie, stále len robím a zanedbávam sa. Aj u gynekologičky som dlho nebola, mám pocit, že sa mi začína prechod. Zajtra určite pôjdem, ale súkromne, nech nečakám v rade.
Iveta, mala si ísť už dávno! Úplne si sa zničila tou prácou!
***
Pani Iveta, ste tehotná. Je to trochu prekvapujúce, vo vašom veku sa to už málokomu podarí
To hádam nie, veď mám neplodnosť už veľa rokov! Skontrolujte to ešte raz
Nie je o čom pochybovať. Pozrite sa na obrazovku rúčky, nožičky, srdiečko bije, dieťatko je v poriadku. A bude to dievčatko. Gratulujem!
Iveta vyjde od lekárky so slzami v očiach slzami šťastia. Je to zázrak… Po toľkých rokoch čakania… Dievčatko… Tak to teda myslela Táňa Dorotka si našla cestu k nej…
Kúpi kyticu a ide na cintorín. Hrob Táne nájde bez problémov, nohy ju akoby samé vedú na správne miesto.
Ďakujem, Táňa. Darovala si mi to najcennejšie, dieťatko Dúfam, že si s Jakubom šťastná tam hore…
Položí kvety na hrob a s úsmevom sa vracia domov, hladkajúc si bruško. Keby Táni neušila šaty, neprišla by Dorotka… Rob dobro a dobro sa ti vráti…
