Slečna, veď vy neviete, čo si žiadate… Tento pes je pohroma, fakt! Je nevyspytateľný a neustále šteká na ľudí.
Jedného dňa prišla do zvieracieho útulku dievčina na vozíku, ktorá si zaumienila, že si domov vezme najproblémovejšieho psa v širokom okolí: Keď pes zbadal dievča, spustil štekot, ale potom urobil niečo nečakané…
To ráno dievča na invalidnom vozíku vôbec po prvý raz nabralo odvahu navštíviť útulok. Už roky snívala o psovi, ktorý nebude len na hranie a venčenie, ale aj skutočný parťák do každého nečasu.
Kolesá vozíka jej vŕzgali na dlažbe chodby, keď sa dovliekla do veľkej sály plnej klietok.
Psy v nich štekali ako o život, vyskakovali, vrteli chvostami krátakých dĺžky a každý si pýtal pozornosť jeden sa tváril ako majster sveta, ďalší vyplotkoval a niektorí si mysleli, že keď dostatočne vyskočia na mrežu, azda budú vonku skôr. Dievča si popred každú klietku robilo krátku poradu so svojím vnútrom, ale srdce bolo akosi zhasnuté. Žiaden pes ju neoslovil.
Už bola na tom tak, že sa cítila, ako keď idete kúpiť parádne rožky do obchodu a ostanete naprázdno. Vtom však periférne zbadala v kúte niečo tmavé. Tam, v tieňoch za mrežou, ležal nemecký ovčiak.
Nepribehla, nezaštekala, ani chvostom ledva kývla. Obrovský, silný pes s múdrymi očami vyzeral, že práve rieši zmysel života a na okolité štrachy kašle.
Toho chcem, zahlásila dievčina nečakane rozhodným hlasom, ukazujúc na ovčiaka.
Pracovník útulku v duchu prepočítal, koľko eur mu dá na pohreb a nahlas nadvihol obočie, až mu skoro uletelo.
Slečna, vám nejde o život? Tento pes je hotová katastrofa. Divý, šteká na všetkých nikto si s ním neporadí. Susedia v okolí by za menej zavolali aj políciu. Už sme rozmýšľali, že… no…
Dievča sa iba pousmiala a pokrútila hlavou.
Každý máme svoje muchy, usmiala sa, kývla na vozík, chcem sa s ním zoznámiť naživo. Pozrite na tie jeho oči.
Pracovník sa zhlboka nadýchol, ako keď vám servírujú bryndzové halušky a vy tušíte, že ste zabudli peňaženku. Ako si želáte… ale upozorňujem vás, že môže byť zle-nedobre!
Otvorili bránu a dovliekli ovčiaka pred dievča. V miestnosti by ste počuli aj spadnutý haluškový tanier. Zamestnanci ani nedýchali, návštevníci takticky odstúpili dozadu všetci čakali, že ovčiak sa priženie a zavesí dievčine nohu na vešiak.
Pes stál napäto v diaľke s ušami nastraženými, očami zapichnutými ako ihly priamo do dievčaťa na vozíku. Sekundy tikali, niekto v kútiku už hľadal dvere. Zrazu pes rozštekal celú sálu, spravil dva kroky k dievčine a ozval sa tak mohutný štekot, až vám to zahučalo v lebke. Viacerí vyvalili oči, iní radšej hneď zhasli, len aby to prežili.
Ale potom… pes urobil niečo, čo by neuhádol ani majster v kartách.
Ovčiak sa opatrne priblížil. Jeden krok… druhý krok… išiel pomaly a sám nevedel, kde je sever. Dievča pokojne sedelo a s miernym úsmevom mu pozerala do očí.
A potom, všetkým na údiv, pes pristúpil rovno k dievčine, zohol hlavu a láskavo sa otrel o jej nohy. Trošku očuchal kolená, vozík, a potom z ničoho nič zložil hlavu na jej nohy a zavrel oči.
Dievča zadržalo dych. Natiahla ruku, pohladila psa a ovčiak? Nepohlo mu ani fúzikom, nebodaj by štipol. Dovolil sa hladkať a vyzeral, že je to presne to, na čo čakal celý život. Pes si spokojne vydýchol, rozvalil sa hneď vedľa a zaspal ako po štedrej porcii segedínu.
V miestnosti bolo ticho jak v kostole o polnoci. Nikto neveril vlastným očiam. Niekto zašepkal:
Tak toto tu ešte nebolo… ten pes doteraz štípal každého a neveril nikomu!
Ale dievčina sa k nemu nahla a pošepkala:
Teraz si môj. Budeme spolu a to je, kámo, doživotná zmluva.
A tak naozaj ešte v ten deň obaja odkráčali domov: dievča na vozíku a besný ovčiak, pred ktorým sa klepali kolená aj najväčším frajerom v okrese.
Ak nechcete, aby vám utieklo ďalšie takéto zážitky, sledujte našu stránku! Píšte svoje dojmy a dojmy v komentároch, potešte nás like-mi.
