Starostlivá babka
Elvíra Malinová, razantná a energická dáma v rokoch, raz povedala svojej vnučke:
Milka! Dlho som čakala, ale už mi došla trpezlivosť. Hádam mi už dopraješ pokojne odísť na večnosť?!
Štíhla brunetka Milka, odborníčka na umenie, bola prekvapená takým nezvyčajným otázkam.
Kedy sa konečne vydáš?! Aby som mohla odísť s pokojnou mysľou? Tebe bude čoskoro dvadsaťsedem, pokračovala babka, Veď prečo myslíš, že som celé leto strávila na chate s tou starou Máčiňovou a trikrát denne jej počúvala sťažnosti na reumu? Aby si si usporiadala osobný život. Ty sa však s nikým ani len nestretla!
Babka, kde a kedy mám niekoho stretnúť? Práca, španielčina, doktorát. V našom galérii sú zo slobodných mužov akurát pán Ernest Fuchs, veď si ho videla.
Ach, Ernest Fuchs na žalost je to ešte horšie ako ryba v stodole, je ako polomŕtva kreveta, súhlasila nevesele Elvíra.
Na ďalší deň zavolala Elvíra starú Máčiňovú a zistila, že jej vnučka sa zoznámila so svojím budúcim mužom v nočnom klube.
Ale Milka do nočných klubov nechodí, nuž babka sa rozhodla sama posúdiť, či tam sú nejaké vhodné partie, alebo hľadať iné miesta, kde by sa mohli objaviť.
Elvíra zistila, že pre ženy je vstup do klubu zadarmo od deviatej do polnoci, a tak bez váhania druhý večer zamierila do klubu, Milke povedala, že ide na večernú prechádzku.
Kombináciou úctyhodného hlasu a neústupnosti “odstavila” ochranku, ktorá sa jej pokúšala niečo povedať o jej veku, a vďaka tej istej ochranke si sadla na vysokú stoličku pri bare a prísne si obzrela okolie. Atmosféra v klube sa okamžite napla, ako na rodičovskom združení, keď riaditeľ prichytí skupinku deviatakov pri pive na školskom dvore.
Ako sa vám u nás páči? opýtal sa nesmelo barman a podal jej vysoký pohár. Nealkoholický kokteil. Na účet podniku.
Nie, tu niet perspektívy, stroho povedala Elvíra. Poctivá dievčina tu nemá šancu. A mohli ste tam pridať trochu koňaku, hádam vás to nezruinuje. A čo ten ryšavý tam? Má problémy s bedrovými kĺbmi alebo dnes takto tancujú?
Do konca roka Elvíra navštívila rockový koncert, ohňovú šou, vystúpenie melancholických trubadúrov, preteky v extrémnej cyklistike, turnaj v mariáši a zo zúfalstva aj seminár mladých básnikov. Básnici ju úplne zničili. Nemalo zmysel ďalej loviť čo ak by sa niekto nachytal!
Nuž, Milka, rozumiem ti. Ja som si kedysi vyberala medzi tvojím dedom a ďalšou desiatkou chlapov, ktorí neboli horší než on. Aj tá stará Máčiňová mala v mladosti na výber, hoci celý život potajomky túžila po tvojom dedovi. Ale dnes, Milka, mládenci úžasne schudobneli, niet na koho očko padnúť.
V marci Elvíra, pri návšteve starej Máčiňovej, rozhodla sa zastaviť aj u Milky v práci. Pri galérii sa pošmykla a spadla, našťastie nie na schodoch. Prišiel nejaký vojak, pomohol jej vstať. Elvíra, opierajúc sa o ochotného, skontrolovala, či nemá zlomene niečo, potom si vojaka pozorne obzrela a povedala:
Pán major, vidím, že ste tankista. Môj zosnulý muž velil tankovému pluku. Poviete mi, pán major, máte hodinu voľného času?
Major si pomyslel, že ju bude musieť odviezť domov a v duchu si zanadával za prejavenie kresťanského súcitu, ale rezignovane prikývol.
Výborne. Bol ste už v tejto historickej galérii? Nie? To je škoda. Odporúčam, choďte tam hneď! Požiadajte, nech vám exkurziu spraví Milka Malinová. Ona je vynikajúca sprievodkyňa, nebudete ľutovať.
Major sám nevedel, prečo ho stará pani presvedčila, aby sa vybral do galérie. Ako keby ho hypnotizovala…
***
Prednedávnom Elvíra potichu povedala svojmu spiacemu pravnukovi Miškovi:
Ty, moje slniečko, môj milovaný medvedík, čoskoro pôjdeš do školy, tvoj otec dokončí vojenskú akadémiu, a mama konečne dopíše doktorát. Potom môžem spokojne odísť na onen svet. Ale čože, budeš rásť ako jedináčik, môj vrabček? Nie, ty potrebuješ sestričku! Keď sa narodí, potom aj ona pôjde do školy, potom… No a potom ešte uvidíme…potom sa aj ona vydá, a potom Potom možno budem konečne spokojná. Lenže, vieš, Miško, babka je ako strážna veža vždy hľadí ďalej, než ostatní, aby chránila tých, ktorých miluje.
A tak, zatiaľ čo svet pokračoval vo svojich dobre naučených kruhoch Milka sprevádzala turistov po galérii, major sa smial na vtipných anekdotách o tankoch, a Miško trpezlivo čakal na svoje sestričky Elvíra sedela na svojom obľúbenom kresle pri okne, so šálkou čaju v ruke. Oči sa jej blýskali múdrosťou a láskou, a ústa sa jemne usmievali. Ešte raz, naposledy, pozrela na svoj život s pocitom, že všetko sa dobre skončilo.
Lebo hoci babka ide vždy za hranice starostí, vie, že najpevnejší základ rodiny je láska, nie plánovanie. A tak dom Malinovcov pulzoval pokojom ako galéria, kde je každý obraz majstrovským dielom, a každá generácia krásnou kapitolou.
A starostlivá babka? Tá zanechala svoj odkaz v drobných bozkoch, v radách šepkaných do detských uší, a v zahmlených pohľadoch na budúcnosť. Lebo keď kvapka lásky padne do rodiny, nikdy nezmizne nech už ide babka kamkoľvek.
Koniec.
