Jedna prosba
O tom, že babka sa presťahovala, sa Katarína dozvedela od susedky. Každý rok ju chodila navštevovať v deň jej menín, kúpila tortu a sáčok sliviek babka milovala slivky. Zastavila sa pred vchodom, snažila sa vytiahnuť zvoniaci mobil, keď ju oslovila susedka z prvého poschodia:
Katka, to si ty? Babka už býva inde.
V skutočnosti to nebola jej babka, ale babka jej bývalého manžela. Spoznali sa ešte na univerzite, on vtedy žil s babkou. Keď ju prvýkrát zoznámil s rodinou, Katka sa strašne bála, vedela, že je pod drobnohľadom. Rodičov Jozef nemal, iba babku, ktorá ho vychovávala od piatich rokov. Obavy mala zbytočné babka ju prijala ako vlastnú.
Vzali sa v piatom ročníku a babka im na svadbu darovala nevídaný dar jednoizbový byt. Pravda, na okraji Bratislavy, na piatom poschodí a bez balkóna, ale bol ich vlastný! Celý život babka šetrila, nechcela mladým zasahovať do života.
Katka nikdy nemala nič svoje. Otčím prísne sledoval, aby nejedla viac než jeho vlastné deti, aby neprepierala priveľa vody, večne ju napomínal, že míňa elektrinu. V sedemnástich začala pracovať ako čašníčka a prenajala si maličkú izbu, podobnú komore. Internát jej neprináležal, mala mestskú trvalú adresu. Takže vlastný byt pre ňu bol kráľovský palác.
Bývala tam krátko. Rok po svadbe, keď sa vrátila zmeny o hodinu skôr (ponáhľala sa, aby pripravila Jozefovi raňajky), našla v posteli kučeravú blondínku. Tá fajčila, vypúšťala dym do stropu, a z kúpeľne bolo počuť šumenie vody. Blondína sa vôbec nehanbila, len sa zakryla perinou, ktorú im babka dala na Vianoce.
Tak sa ich vzťah skončil po piatich rokoch. Katka nezačala žiadny škandál, rozviedli sa pokojne. Byt ostal Jozefovi, Katka oň ani nebojovala, hoci blondínka, ktorá sprevádzala Jozefa počas rozvodu, zlostne syčala: Zober si od nej potvrdenie, určite sa za chvíľu spriahne s nejakým vodičom a bude ti byt vysúdzať!
Kam sa presťahovala? prekvapene sa opýtala Katka, keď zrušila hovor.
Do vášho bytu! Mladí majú čoskoro dieťa, tak sa vymenili.
Katke sa rozbúchalo srdce babka mala po zlomenine bedrového kĺbu ťažkosti s chôdzou, a ten byt bol na piatom poschodí, bez výťahu. Ako tam bude žiť? Tesne pred tým, ako našla blondínku v byte, sa s Jozefom rozhodli, že sa presťahujú k babke a postarajú sa o ňu. Teraz ostane sama, navyše v cudzej časti, kde nikoho nepozná. Tu ju poznal celý vchod a vždy mala na koho sa obrátiť.
Správa o dieťati ju tiež zabolela s Katkou Jozef odmietal deti, tvrdil, že chce žiť pre seba.
Ďakujem, teta Janka, povedala.
Musela ísť na zastávku, čakať autobus štyridsať minút, držať sa za ošúchané madlo a dávať si pozor, aby jej torta nevypadla.
Vracala sa do bytu, v ktorom celý rok žila ako najšťastnejšia na svete, so smutným srdcom. Išla známou trasou, všímala si zmeny nová tabuľa na obchode, ohradený prázdny pozemok… Vo dvore postavili nové ihrisko a chlapec asi šesťročný sedel pri mláke s bosými nohami v vode.
Som na pláži! smial sa.
Katka sa usmiala, vytiahla z vrecka čokoládku.
Tu máš, malý Robinson!
Babka, samozrejme, tvrdila, že všetko je v poriadku a že ona sama navrhla presťahovanie.
Jozef príde, nakúpi, keď treba, vezme ma do nemocnice, vysvetľovala.
Kedy tu bol naposledy? pýtala sa Katka.
Včera.
Katka vedela, že babka klame, keďže pod kuchynským drezom bol preplnený a zapáchajúci odpadkový kôš, a chlieb bol tvrdý ako kameň.
Skočím do obchodu, navrhla. Musím kúpiť syr, úplne som zabudla.
O syre klamala ona.
Babka sa bránila, ale Katka naliehala. Keď odchádzala, zámerne zabudla dáždnik, aby mala dôvod prísť o dva dni znovu a zase nakúpiť. Babka najprv odporovala, tvrdila, že netreba, že Jozef chodí, no keď Katka na jeseň ochorela a týždeň sa neukázala, sama zavolala a opýtala sa, kedy príde na návštevu.
Často chodiť bolo náročné, tak Katka vymyslela riešenie: dohodla sa s tým chlapcom z ihriska, ktorý za 2 eurá týždenne nosil každý deň odpadky, a jedlo objednávala cez donášku, dokonca babke kúpila smartfón a naučila ju používať aplikáciu na objednávky. Jozef tvrdil, že babka to nikdy nezvládne, ale zvládla. Katka ju chodila navštevovať raz týždenne, niekedy častejšie, inokedy menej. Babka akoby zabudla, že Jozef bol kedysi Katkiným mužom, chválila jeho syna, rozplývala sa nad videami, ktoré posielal na nový telefón.
Doviezli vám už pravnuka? pýtala sa Katka.
Ale veď je ešte maličký!
Na prvé narodeniny ho však priviezli babka poprosila Katku, aby jej vybrala z účtu 250 eur na darček. Tak Katka vedela o každých Jozefových návštevách na jeho narodeniny, na chlapcov deň, na Nový rok, raz aj v apríli, asi na narodeniny blondínky. Na sviatky babka vždy dávala z účtu slušný dar.
Katke chcela tiež dať peniaze, ale Katka odmietala.
Nahnevám sa na vás, hovorila vždy.
Raz jej babka povedala:
Dobre, ale sľúb mi, že raz splníš jednu moju prosbu. A už ti nebudem peniaze núkať.
Akú prosbu?
Neskôr ti poviem.
Katka súhlasila.
Keď sa v jej živote objavil Pavol, babka o tom vedela ako prvá. S mamou Katka už takmer nehovorila odvtedy, čo začala piť s otčímom, ju len urážala a nazývala nešťastníčkou.
Muža s bytom si prepásla, taká hlúpa vieš byť! Celý život budeš v krabičkách žiť!
Pavol byt nemal, ale sľúbil, že naň zarobí. Bol mladší o päť rokov, Katka dlho odmietala jeho dvorenie, ale nakoniec privolila. Bol láskavý a veselý, a jeho rodina ju hneď prijala. Žili v rodinnom dome na okraji Trnavy a okrem najstaršieho Pavla mali ešte päť bratov.
Siedmykrát som sa na dievča neodvážila, povedala jeho mama s úsmevom. Budem čakať vnučku. Chceš deti, či si kariéristka?
Chcem, priznala Katka.
Tak potom budem čakať vnučku, Pavol je najvážnejší, ostatní ešte len vystrájajú!
Svadbu mali skromnú, bez oslavy, a za úspory išli na cesty. Katka sa bála, ako babka bez nej, ale nedalo sa inak.
Nezbytočne sa bála. Nikto nevie, čo presne sa stalo možno sa jej prišlo zle a šla si pýtať pomoc, alebo chcela sama zaniesť odpadky… Našla ju na schodoch už studenú.
Katka vedela, že teraz nesmie plakať ani sa veľmi trápiť len deň predtým si robila test a veľmi sa tešila, že babke to oznámi… Ako však neplakať? Keby neodišla, možno by sa nič nestalo! Na pohreb nestihla, Jozef jej ani nevhodol, hoci vedel, že Katka s babkou stále udržiava kontakt. Ale nechcela mu telefonovať a hádať sa.
O pár dní jej však zavolala Jozefova žena.
Myslíš si, že si najchytrejšia? Dáme ťa na súd, dokážeme, že bola pri písaní nepričetná!
Katka nechápala, o čom je reč. Blondína stále kričala, nadávala jej, až na konci hovoru Katka pochopila, že ide o nejaký byt.
Na druhý deň jej volal notár. Pozval ju, aby sa oboznámila so závetom. Ukázalo sa, že babka jej zanechala aj list.
Katka ho čítala so slzami v očiach. Babka jej písala krásne slová, ďakovala tak vrelým spôsobom, že Katka sa až cítila nepríjemne všetko robila nie pre vďaku, ale preto, že ju mala zo srdca rada. Nemala nikoho iného, komu by mohla darovať svoju lásku. Tu je moja prosba, o ktorej som hovorila: prijmi tento byt ako dar, nemám iný spôsob, ako ti poďakovať.
Katka si najskôr myslela, že babka píše o tom, kde babka žila, ale notár jej vysvetlil, že ide o dvojizbový byt, v ktorom žil Jozef s manželkou. Ten jednoizbový patril Jozefovi, babka mu ho darovala.
Žiadala čas na rozmyslenie, všetko prebrala s Pavlom. Byt nechcela, aby jej ľudia volali a vyhrážali sa. Nechcela riskovať zdravie svojho nenarodeného dieťaťa kvôli tomu. Ale nesplniť babkinu prosbu tiež nebolo správne. Dlho sa radili a nakoniec našli spoločnú reč.
Na stretnutie pozvali Jozefa a jeho ženu k notárovi, všetko predtým konzultovali. Notár povedal, že Katka nie je veľmi rozumná, ale neprotirečil jej.
Jozefova žena na Katku zaútočila, asi by ju bila, keby Pavol nestál vedľa nej, nadávala a vyhrážala sa.
Prestaň! zrazu zvolal Jozef. Katka má nárok, starala sa o babku tri roky.
Katka na chvíľu stratila reč mala nachystanú celú reč pre Jozefa.
Nemáme o čom diskutovať, neviem, čo je tu na riešenie. Veci asi prenesieme a byt uvoľníme, povedal a nepozrel sa na Katku.
V tom Katka vysvetlila svoj plán. Že nechce narušiť ich domácnosť a že jej stačí jednoizbový byt na okraji mesta. S notárom všetko prebrali, ostalo len získať Jozefovo súhlas.
Vtedy sa Jozef po prvýkrát pozrel na Katku. Mal sklopené, previnilé oči.
Jozefova žena sa hneď upokojila a začala si pýtať kávu a koláče, že je unavená z cesty, mohla Katka hovoriť hneď, nemusela ľudí vyrušovať.
Katke sa narodila dcéra. Dala jej meno Zuzana ako babka. Pavlova mama bola nesmierne šťastná vnučiek sa dožila viac, ale Zuzana vždy bude tou najmilovanejšou…
© Pozdrav smútku!
Jedna prosba O tom, že starú mamu presťahovali, sa Vika dozvedela od susedy. Vždy ju navštevovala …
