Som najstaršia sestra vo veľkej rodine. Každý deň varím, starám sa o mladších súrodencov, vodím ich do škôlky aj do školy. Rodičia sa ma nikdy nepýtali, či to chcem alebo nie jednoducho to tak je.
Prakticky nemám žiadnych kamarátov, lebo na nich nemám čas. Moji rovesníci sa mi posmievajú, že viem len utierať detské zadky. Veľmi ma to bolelo, často som kvôli tomu plakala. Otec si to však všimol a zbil ma koženým opaskom. Povedal, že mi vyháňa z hlavy všetky hlúposti.
O detstve som ani nesnívala. Po deviatom ročníku na základnej škole ma rodičia zapísali na miestnu odbornú školu. Rozhodli za mňa mám byť kuchárkou, aby bola rodina vždy najedená.
Po troch rokoch som si našla prácu v malom bistre. Otec ma nútil kradnúť jedlo, no odmietla som. Mama mi vyčítala, že som sebecká a vraj kvôli mne všetci doma hladujú. Moju prvú výplatu mi doma hneď zobrali. Keď prišla druhá, zbalila som si veci, nasadla na prvý vlak zo stanice a odišla, kamkoľvek, len preč od toho pekla. Vedela som, že ak zostanem, svoj život pochovám.
Bolo to ťažké, ale byť otrokom vlastných rodičov bolo ešte horšie. Rozhodla som sa ísť za svojím cieľom, nech to stojí, čo to stojí. Drhla som podlahy, zametala, neskôr som umývala riady a až potom ma pustili do kuchyne.
Aj keď som už zarábala viac, šetrila som každé euro. Všetko som si dávala bokom do prasiatka. Snívala som o vlastnom byte, kde budem len ja pani svojho života. Celý čas som bývala u svojej starej mamy. Pýtala si odo mňa symbolické nájomné a ja som jej na oplátku pomáhala doma. Bola mi náhradou rodiny, vždy ma čakala s lipovým čajom a domácimi koláčmi, keď som prišla z práce. Vtedy som bola naozaj šťastná.
Neskôr som stretla svojho budúceho manžela. Svadbu sme nerobili, len sme podpísali na matrike. Potom som sa nasťahovala k jeho rodičom. O pár mesiacov som porodila dcéru a neskôr syna.
Začala som snívať o rodičoch. Porozprávala som sa s manželom a spolu sme sa rozhodli, že ich navštívime. Nakúpila som tašky plné darčekov a dúfala som, že cesta dopadne dobre. Ale keď ma uvideli, začali kričať, nadávať mi a dokonca sa po mne oháňali rukami. Bratia popíjali, sestra na tom tiež nebola najlepšie.
Mama s otcom si ani nevšimli, že nie som sama. Nevšímali si vnúčatá, zabuchli mi dvere pred nosom. Možno si niekto pomyslí, že som malicherná, ale otočila som sa a odišla. Všetky darčeky som si odniesla späť. Ani na pohreb by som tam už nešla.
