Všetci máme príbuzných. Ak ich máme veľa, často sa medzi nimi nájdu aj tí bohatší, ktorých ostatní príbuzní práve neobľubujú a niekedy im aj závidia ich majetok. Napriek tomu sa ich vždy snažíme pozvať na oslavy, lebo dúfame v nejaký drahý darček. Takéto príbuzné máme aj my v rodine. Stalo sa to pred piatimi rokmi na svadbe, kam som bola pozvaná. Bratranec mojej mamy z tretej vetvy mal svadbu. Boli tam prizvané aj bohaté príbuzné zo strany nevesty a jej rodiny. Príbuzní, ktorí boli ozaj vzdialení.
Ľudia majú vo zvyku rozmýšľať: poďme zavolať tých zámožnejších, možno dostaneme niečo hodnotné a hlavne, keď ide o svadbu! A tak sa hostina rozbehla naplno, dom plný hostí, nevesta s ženíchom žiaria šťastím. Bohatí príbuzní manželia prišli s oneskorením, priamo vtedy, keď sa začali rozdávať dary.
Pani sediaca vedľa mňa potichu poznamenala: Tak uvidíme, čo sa teraz stane. Som si istá, že ženíchova mama bude z daru sklamaná, a mladí určite tiež.
Prekvapilo ma to: Prečo? Veď dar je len dar, nie?
Prišiel rad aj na bohaté príbuzné. Najprv podali obálku starejšiemu. Keď ju otvoril, miestnosť očakávajúco stíchla. Bola som zvedavá kľúče od bytu, auto, výlet do zahraničia či hŕba peňazí? Starejší mi zašepkal, čo je vo vnútri. Mama ženícha okamžite začala počítať peniaze a pozrela na bohatých príbuzných udivene.
To je všetko? Veď ste boli pozvaní na svadbu! Jazdíte drahým autom, máte vlastného šoféra a toto ste dali ako dar? To je ako od žobráka.
Príbuzní len kľudne vzali obálku späť a povedali:
Keď sa vám náš dar nepáči, dajte ho niekomu inému. A bez ďalších slov sa zobrali a odišli zo svadby.
To ste mali vidieť. Všetci sa začali smiať a ja tiež.
Neskôr som sa dozvedela, že takýchto ľudí pozývajú na oslavy len kvôli drahým darom. A koľko vlastne dali mladomanželom? Suma v obálke by stačila na týždenný pobyt v peknom hoteli. Pre mňa by to bol výborný dar navyše, keď išlo o vzdialených príbuzných. No mama ženícha to považovala za niečo maličké, nevhodné.
Z toho celého som si odniesla ponaučenie: viac než cena daru je dôležité to, s akým úmyslom je dar dávaný. Oslavy a rodina by nemali byť o peniazoch, ale o spoločnom prežití pekných chvíľ a úprimnej radosti. V konečnom dôsledku nie je dôležité, čo držíme v rukách, ale koho držíme pri srdci.
