Poznám Adama od detstva. Naše rodiny bývali v tej istej bráne v Prešove a, samozrejme, boli sme kamaráti. Keď sme dorástli, stretávali sme sa s partiou na Hlavnej ulici, kde nám plynul čas ako rieka. Prechádzali sme sa alebo len tak sedeli na lavičke, kde všetko pôsobilo rozmazane a v diaľke zvonil zvon z dómu. Vzťahy s dievčatami sme nebrali veľmi vážne; dôležitejšie bolo, čo si pomyslia naši kamaráti. Nechceli sme sa strapniť pred nimi, ako keby tuším nejaký neviditeľný poriadok určoval pravidlá.
Potom som narukoval do kasární v Martine, kým Adam si nejako vybavil modrú knižku. Po vojne som si našiel prácu v poisťovni, oženil som sa so Sylviou a žili sme spolu v paneláku na sídlisku Sekčov desať rokov. Mali sme dve deti, no niekde v tom čase sme sa začali jeden druhému vzdaľovať. S hádkami prišiel pocit cudzosti; pochopili sme, že naše životy už spolu nepasujú, ako dva rozladené akordy. Po krátkej dobe sme sa rozviedli v tichosti, bez veľkých slov.
Uplynuli ďalšie dva roky a ja, teraz slobodný, som sa náhodne stretol s Adamom v pasáži. Vyzeral úplne inak bol objemnejší, tvár mal zaoblenú ako polmesiac, oblečenie na ňom viselo. Zavítali sme do malej kaviarne na rohu, kde viseli staré kroje na stenách a čas plynul naruby. Slová sme ťahali ako šálku horúcej kávy. Ukázalo sa, že aj Adam je už rozvedený a hľadá si novú ženu.
Rok prešiel ako mihnutie sovích očí. Zoznámil som sa s Veronikou, zobrali sme sa a všetko bolo zrazu inak. Potom, ako v mlžnom bludisku, som opäť stretol Adama. Povedal mi, že si našiel ženu, ale keď som ju uvidel, necítil som sympatiu. Bola veľmi korpulentná, pripomínala mi šíre lúky Spiša.
Čo sa ti na nej páči? spýtal som sa.
Adam pokojne povedal, že je skvelá gazdiná. Vie navariť kapustnicu lepšiu než jeho mama a upratané je u nich ako v lekárni.
Vieš, ja mám teraz pokoj v duši. Môžem v pohode popíjať Zlatý Bažant a pozerať futbal, ako v detstve keď sme neskončili na ihrisku povedal. Môžem zájsť s chalanmi do krčmy na desiatku, nič mi nezakazuje. Je pre mňa ideálna.
Bol som prekvapený, aký rozdiel je medzi nami. Pre mňa vzťah znamená viac je to láska, spoločné sny. Samozrejme, dobrá kuchyňa a uprataný byt nie sú na škodu, ale dôležité je, aby medzi nami bola harmónia. Chcem cítiť, že sa ľúbime, rozumieme a vieme spoločne stúpať, aj keď vonku prší.
Pre niekoho je ale dôležitejšie čisté obrusy a výborné halušky, než spoločné večery pri hudbe. Ja chcem, aby sme s mojou láskou boli na jednej vlne ako by sme šľapali spolu na dvojbicykli cez Tatry; ak ideme tým istým smerom, máme oveľa väčšiu šancu dôjsť spolu až do cieľa.
Súhlasíte so mnou?
