Keď som študoval na univerzite a popri tom sa snažil pracovať, nemal som dostatok peňazí na veľa vecí. Napriek tomu som v tej dobe cítil radosť, lebo som nemal žiadne veľké problémy v živote. Ja a moja manželka, Milena, sme si prenajímali malý byt v Bratislave a zatiaľ sme vôbec nerozmýšľali nad deťmi. Najprv sme túžili mať vlastný domov, až potom prichádza na rad rodina.
Moji rodičia sú na dôchodku a mám mladšiu sestru, Vieru. Viera je už rozvedená a má syna Dávida, môjho synovca, ktorý je práve prváčik na základnej škole. V našej rodine sme nikdy nemíňali na zbytočnosti, no vedeli sme sa nejako pretĺcť sami.
Myslel som, že nastali dobré časy. Ukončil som vysokú školu a v práci ma povýšili. Stal som sa hlavným asistentom nášho šéfa. Plat sa mi výrazne zvýšil a okamžite sme sa s Milenou rozhodli zobrať si hypotéku v eurách, aby sme sa konečne presťahovali do vlastného bytu. Chceli sme nový začiatok, a tak Milena o mesiac neskôr prišla s novinou, že čakáme bábätko. Prípravy na príchod dieťaťa boli v plnom prúde. Keď sa rodina dozvedela o mojom povýšení, všetci sa náramne radovali.
No práve vtedy začal na mňa narastať tlak. Rodičia mi neustále pripomínali, že by som mal pomôcť rozvedenej sestre a jej synovi. Sestra ma zasa obviňovala, že ako starší brat mám povinnosť finančne podporovať našich rodičov. Moje peniaze mizli rýchlejšie, ako som čakal. Raz rodičia museli kúpiť nový veľký televízor, inokedy bol Dávidovi zaplatený drahý školský výlet.
Milena sa na mňa začala hnevať. Bola na materskej dovolenke, a keďže z nášho jedného platu žilo stále viac ľudí, cítila krivdu. V hre boli výčitky, napätie stúpalo a ja som si uvedomil, že musím rázne zastaviť rodinnú daň, lebo mi brali aj posledné úspory peniaze, ktoré sme potrebovali na príchod nášho dieťaťa. Detské oblečenie je dnes veľmi drahé a ja musím myslieť hlavne na svoju novú rodinu Atmosféra v byte hustla každým dňom, ticho dusilo naše nádeje.
