Tento príbeh sa stal pred niekoľkými mesiacmi. Večer som sa vracal z letiska v Bratislave, kde som práve vyzdvihol mamu. Na ceste späť som stretol dievča, ktoré stálo pri diaľnici. Rozhodol som sa, že jej ponúknem odvoz. Keď nastúpila do auta, dal som jej svoju bundu, pretože bola premočená až na kožu.
Ukázalo sa, že jej vlastný otec na ňu zdvihol ruku, preto ma poprosila, či ju neviem zaviesť na železničnú stanicu, kde by mohla prespať a ráno sa rozhodnúť, čo bude robiť ďalej. Nedokázal som ju tak nechať napospas osudu, a preto som jej navrhol, aby na noc zostala u mňa. Tak sa stalo, že so mnou začala bývať. Tri mesiace na to prišlo niečo, čo som nečakal.
Jedného dňa sa cítila zle a zistili sme, že je tehotná. Najskôr som bol v šoku, nevedel som, ako na túto správu zareagovať. Napokon som si však pevne povedal, že prerušenie tehotenstva neprichádza do úvahy. Požiadal som ju teda o ruku. Najzaujímavejšie je, že sa dnes chválim všetkým kamarátom, aká je dobrá gazdiná a ako famózne varí moja manželka. No je tu niečo, čo pred ňou ukrývam nikdy som ženu naozaj nedokázal milovať, zostávam pri nej zo súcitu. Neviem, ako dlho naše manželstvo vydrží, ale mám radosť, keď vidím úsmev na jej tvári.
