Môj drahý je stále ženatý so svojou ženou a má dcéru. Svojho partnera veľmi milujem. Sme spolu už viac
Na pohrebe Julkinho muža Karol ani slzičku neuronil. Vidíš to, veď som vravela, že on Veroniku nikdy
Prečo priniesť vlastné jedlo na spoločnú oslavu?
Švagriná a švagor môjho manžela spolu so svojimi rodinami oslavovali každý Vianoce s nami počas piatich rokov. Všetko som navarila sama, pripravila slávnostný stôl, postarala sa o chod večera aj upratovanie. Oni si jednoducho užívali sviatky. Minulý rok mi však došla trpezlivosť a bola som na pokraji zrútenia – bolo to náročné fyzicky, psychicky aj finančne.
Preto som sa posledný rok rozhodla rozdeliť úlohy medzi všetkých.
Nedávno však svokra začala hovoriť, že už sú starší a že to nemajú jednoduché, preto by veľmi rada oslávila Vianoce opäť u nás.
Zavolala som švagrovi a švagrinej a povedala im, že mama túži po spoločných Vianociach. Boli nadšení, že treba počúvnuť mamu, a súhlasili.
Keď som však začala rozdeľovať úlohy, kto čo navarí a čo kto donesie, ich radosť sa vytratila – ja som bola ochotná urobiť jedlá a uvariť dva teplé chody aj tortu, oni by mali pripraviť dve šaláty, ryby, mäso, syry, ovocie a nápoje.
Keď som im všetko vymenovala, zrazu ich nadšenie opadlo. Povedali, že nemajú čas variť, pracujú, museli by všetko nakupovať a pripravovať, a vraj aj tak nevidia dôvod nosiť jedlo – radšej by oslavovali doma u seba.
Tak som sa opýtala: a čo na to mama? Odpovedali mi… zavolajú jej a popriali pekné sviatky cez telefón – nič viac.
Nie sú ochotní deliť si prácu a nákupy. Ešte som to svokre nepovedala a neviem ako – veľmi by sa ju to dotklo.
Čo by ste na mojom mieste robili? Mám opäť zvládnuť Vianoce sama, alebo nie? Prečo si nosiť vlastné jedlo? Sestra a brat môjho manžela spolu s ich rodinami každé Vianoce už päť rokov
Môj mladší brat sa rozhodol bývať so svojou svokrou a doteraz nechápeme, prečo si to vlastne urobil…
Môj brat sa oženil veľmi mladý, len v 18 rokoch, akoby sa ponáhľal dokázať svoju samostatnosť.
Od jeho narodenia som sa oňho starala, detstvo mi skončilo v deň, keď ho priviezli z pôrodnice. Ako vyrástol, oženil sa a odsťahoval, jeho život sa úplne zmenil – ale, žiaľ, nie k lepšiemu.
Jeho manželka, tiež veľmi mladá, mala silnú, ale pomerne nepríjemnú povahu. Od nášho prvého stretnutia nám nesadla. Chýbala jej takt, dobré spôsoby a ani vzhľadom neohúrila. Nechápali sme, čo na nej brat vidí. Presťahovali sa do bytu vedľa domu jej mamy – mojej svokry. Svokor bol tichý a čudák, málokedy niečo povedal, zväčša len prikyvoval hlavou. Svokra milovala kontrolu, každý musel poslúchať jej rozkazy. Brata neustále kritizovala a odsudzovala, jeho manželka bola navyše vždy s niečím nespokojná.
To, ako sa bratovi doma správali, ma veľmi hnevalo. Pokúšala som sa s ním o tom hovoriť, ale on stále tvrdil, že je všetko v poriadku, že jeho žena ho miluje a sú spolu šťastní. Postupne som si však všimla zmenu v jeho správaní – stal sa podobným svojmu svokrovi; sotva prehovoril, len občas prikývol. Nakoniec mu trpezlivosť došla – viac to nevydržal. Jedného dňa si jednoducho zbalil veci a odišiel bez slova.
Takto som ho ešte nikdy nevidela… Veľmi ľutoval, že sa oženil taký mladý.
Každý má svoje hranice trpezlivosti a keď ich prekročíme, môže sa stať, že ticho odídeme zo situácie, ktorá je už neznesiteľná. Môj brat sa rozhodol bývať so svojou svokrou a doteraz nechápeme, prečo to vlastne urobil…
Richard bol presvedčený, že ho jeho manželka podvádza. Rozhodol sa ju nachytať, a to ho poriadne prekvapilo.
Chceš môjho manžela? Je tvoj! povedala manželka s úsmevom žene, ktorá sa znenazdajky objavila pri jej dverách.
„Anna je ešte mladá, ešte bude mať deti!” – sľúbila. Nakoniec dieťa nikomu nechýbalo.
Anna a Robert vyrastali v malom slovenskom mestečku a chodili do rovnakej triedy. Po maturite išli spolu na univerzitu a potom skúšali šťastie v Bratislave. Spolu si prenajali malý byt, našli si prácu a žili na podnájme. Keď Anna otehotnela, Robert ju opustil – dieťa do jeho plánov nepasovalo.
Anna bola zúfalá a rozhodla sa vrátiť domov k mame, kde chcela svoje dieťa vychovať. Robertova mama, významná osobnosť v ich meste, začala rozširovať, že Anna čaká dieťa s niekým iným – že to nemá s ich rodinou nič spoločné. Situáciu ešte zhoršilo to, že obidve rodiny žili vo vedľajších uliciach. Rodinné hry vo veľkom štýle.
Príbeh poznalo veľa priateľov. Anna porodila krásne dievčatko bez toho, aby mala výčitky voči Robertovej rodine. Chcela v pokoji vychovávať dcérku, ale Robertova matka stále tvrdila, že dieťa určite nie je Robertove.
„Pozrite sa na ňu!“ vyhlasovala žena. „Dieťa má svetlé vlásky a my všetci sme tmavovlasí. Nos vôbec nie je náš! My sme všetci pekní, toto dieťa je škaredé. Len sa chce dostať do našej rodiny. Sú to zlí ľudia!“
Anna mala týchto rečí už dosť a navrhla test otcovstva, aby Robertovu matku upokojila. Prečo robila všetko toto? Výsledok prišiel okamžite: Robertova matka okamžite Annu pozvala na návštevu a chcela spoznať vnučku. Darovala Anne pre dievčatko veľa hodnotných vecí. Anna, ktorá žila len z mamineho dôchodku, bola veľmi vďačná.
Po čase chcela „novopečená“ babka vziať vnučku k sebe na prázdniny. Anna však namietala, že dievčatko má len rok, je ešte skoro na viacdňové odlúčenie od matky. Babka sa urazila.
Potom Anne pohrozila, že podá na súd žalobu o styk s vnučkou. Dievčatku vraj bude oveľa lepšie u nej, má všetky podmienky na poriadnu výchovu, kým Anna je nezamestnaná a sama. Otec má byt, bude uvádzať potvrdenie o výživnom, a jej – mladej – iste ešte budú deti. Odporúčala Anne, aby sa dobrovoľne vzdala svojej dcéry. Všetci sudcovia ju poznajú, takže rozhodnutie je jasné. Anna sa rozhodla stáť si za právom vychovávať svoju dcéru. Procesy trvali roky.
Dieťa, ktoré vplyvná rodina najskôr odmietala, bolo zrazu to najdôležitejšie. Začali sa svedkovia, sledovania, fotografie, sťažnosti… Anna musela odísť a skrývať sa. Bolo toho veľa. Nakoniec sa však situácia upokojila. Robert sa oženil, narodil sa mu syn. Babka obrátila pozornosť na nové dieťa. Annina dcéra nastúpila do školy. Anna sa presťahovala do Bratislavy, ale často sa vracala domov za mamou a dcérou. Neskôr stretla mladého muža, mama jej poradila postaviť si nový život. Sľúbila, že sa o vnučku postará, kým Anna získa rovnováhu.
Anna sa vydala, prenajali si byt a čakajú spolu dieťa. Všetko vyzerá v poriadku, ale Anna sa neponáhľa vziať dcéru k sebe. Nemá jej čo ponúknuť. Manžel nemá záujem o cudzie dieťa, Anna rozhodla, že dcéra bude radšej s babkou – má tam kamarátov, školu. Po narodení bábätka nebude nikto, kto by sa o malú postaral. Tak nie je babka sama a dcéra je postaraná. Ale staršia pani začala mať zdravotné problémy, museli volať záchranku, bola hospitalizovaná, vnučka zostala u susedov. Teraz už vplyvná babka o vnučku nemá žiadny záujem. Keď stretne Anninu mamu, len sa usmeje:
„Mala ste ma počúvať! Keby ste mi dievča dali hneď, postarala by som sa o ňu! Teraz by chodila na jazykovú školu, hrala na klavíri! A jej vlastná mama ju opustila. Čo z nej vyrastie? Teraz sa starám o vnuka! Ten bude mať všetko! Najlepšiu školu, krúžky…“
Otec sa o dcéru nikdy nezaujímal. Dievča, o ktoré sa tak viedli boje a dlhé súdne spory, nakoniec nikomu nebolo treba. Jej budúcnosť je nejasná. 22. apríl Iveta je ešte mladá, porodí ďalšie! prisahala raz. Nakoniec však žiadne dieťa nikto nepotreboval.
Kým naše deti a vnúčatá žijú v malom bytíku, rodičia môjho zaťa si užívajú život v priestrannom byte
Švagriná si vyrazila na dovolenku do tatranského rezortu, zatiaľ čo my sme doma v Trenčíne prerábali
Milovať v utrpení, trpieť v láske: Príbeh zviazaný svadbou a osudom Ivana a Dary na Slovensku
V deň ich svadby, keď svadobný sprievod už prichádzal ku kostolu, letná búrka Dary strhla závoj a priniesla predpoveď búrlivého manželského života. Po troch rokoch už majú dcéru Zuzku a syna Petra, šťastne si žijú slovenským rodinným životom. Jedného dňa však do ich domu príde neznáma žena – Miška, ktorá Daru šokuje správou, že čaká dieťa s jej manželom Ivanom a chce byť jeho novou ženou. Ivan priznáva lásku k inej a odchádza. Ubolená Dara prosí o radu kňaza, ktorý jej pripomína, že pravá láska všetko vydrží. Dara pod srdcom nosí Ivanovo tretie dieťa – syna Jána. Jej mama je jej oporou, stará sa o všetky vnúčatá, rodina drží spolu i v ťažkých chvíľach.
Ivan sa snaží byť otcom prvým dvom deťom, avšak netuší, že Janko je aj jeho. Miška, hoci s Ivanom zažíva ťažké chvíle – jej dieťa sa narodí mŕtve a ďalšie tehotenstvo končí potratom – nakoniec porodí zdravú dcéru, ktorú nazvú Bohdanka. V tom čase sa do Darinho života vracia bývalý nápadník Vlado, ktorý sa stáva oporou jej rodine, no Dara zostáva verná svojim citom a trpezlivo čaká.
Po piatich rokoch Miška ťažko ochorie a keď sa vracia domov zomierať, prosí Daru, aby Bohdanku prijala do svojho domova. Doma všetci držia spolu, Vlado pomáha Miške prekonať chorobu a vzniká medzi nimi skutočný vzťah. Miška sa zázračne uzdravuje a s Vladom a Bohdankou opúšťa Darin dom, nesmierne vďačná za pomoc.
Ivan sa s Darou zmieruje a sľubuje jej vernosť, zatiaľ čo Dara otvára svoje srdce na odpustenie. Ivan zostáva otcom aj malej Bohdanke. Príbeh o skúške lásky, odpustení a sile rodiny, zasadený do slovenského prostredia, kde každý vie, že: “Milovať a trpieť, trpieť a milovať – na Slovensku má úcta k rodine vždy posledné slovo.” MILOVAŤ S TRPEZLIVOSŤOU, VYDRŽAŤ S LÁSKOU Drahý denník, Stále sa mi v hlave premieta deň mojej svadby s Ivanom.
