Prečo priniesť vlastné jedlo na spoločnú oslavu? Švagriná a švagor môjho manžela spolu so svojimi rodinami oslavovali každý Vianoce s nami počas piatich rokov. Všetko som navarila sama, pripravila slávnostný stôl, postarala sa o chod večera aj upratovanie. Oni si jednoducho užívali sviatky. Minulý rok mi však došla trpezlivosť a bola som na pokraji zrútenia – bolo to náročné fyzicky, psychicky aj finančne. Preto som sa posledný rok rozhodla rozdeliť úlohy medzi všetkých. Nedávno však svokra začala hovoriť, že už sú starší a že to nemajú jednoduché, preto by veľmi rada oslávila Vianoce opäť u nás. Zavolala som švagrovi a švagrinej a povedala im, že mama túži po spoločných Vianociach. Boli nadšení, že treba počúvnuť mamu, a súhlasili. Keď som však začala rozdeľovať úlohy, kto čo navarí a čo kto donesie, ich radosť sa vytratila – ja som bola ochotná urobiť jedlá a uvariť dva teplé chody aj tortu, oni by mali pripraviť dve šaláty, ryby, mäso, syry, ovocie a nápoje. Keď som im všetko vymenovala, zrazu ich nadšenie opadlo. Povedali, že nemajú čas variť, pracujú, museli by všetko nakupovať a pripravovať, a vraj aj tak nevidia dôvod nosiť jedlo – radšej by oslavovali doma u seba. Tak som sa opýtala: a čo na to mama? Odpovedali mi… zavolajú jej a popriali pekné sviatky cez telefón – nič viac. Nie sú ochotní deliť si prácu a nákupy. Ešte som to svokre nepovedala a neviem ako – veľmi by sa ju to dotklo. Čo by ste na mojom mieste robili? Mám opäť zvládnuť Vianoce sama, alebo nie?

Prečo si nosiť vlastné jedlo?

Sestra a brat môjho manžela spolu s ich rodinami každé Vianoce už päť rokov oslavujú s nami. Všetko varím ja sama, pripravujem stôl, postarám sa o všetko a na konci po nich aj upracem. Oni sa len prídu zabaviť. Ale minulý rok mi už došla trpezlivosť a zrútila som sa. Všetko to bolo fyzicky, psychicky aj finančne veľmi náročné.

Tento rok som sa preto rozhodla, že rozdelím povinnosti medzi všetkých.

Ale nedávno sa mi svokra snažila vysvetliť, že už sú starší, že času je málo a chce, aby sme opäť oslávili Vianoce všetci spolu u nás doma.

Zavolala som teda bratovi aj sestre môjho manžela a povedala som im, že mama navrhuje spoločné Vianoce. Najskôr boli nadšení a hovorili, že mamu treba poslúchnuť a že teda súhlasia.

Potom som im však vysvetlila, že by sme si mali rozdeliť jedlo – kto čo uvarí a čo kto prinesie.

Ja som ochotná pripraviť polievku, dva druhy teplého jedla a upiecť tortu.

Oni majú priniesť dve šaláty, rybu, mäso, syr, ovocie a nápoje. Každý nech donesie, čo má rád na pitie.

Akonáhle som im to vymenovala, radosť z ich hlasu zmizla. Začali hovoriť, že nemajú čas variť, že pracujú a že najprv by museli všetko nakúpiť a potom ešte stáť pri sporáku. A že vlastne nevidia dôvod, prečo nosiť jedlo. Radšej si spravia oslavu doma.

Tak som sa ich opýtala a čo s mamou? Hádate správne, čo odpovedali Zagratulujú jej cez telefón a to stačí.

Naozaj, nechcú sa zapojiť do práce ani nakupovať. Ešte som to svokre nepovedala. A ani neviem, ako jej to mám oznámiť. Bude z toho veľmi smutná.

Čo mám teda v tejto situácii robiť? Mám opäť po všetkých tých rokoch pripraviť Vianoce úplne sama? Alebo to tentoraz zmeniť?

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

five × two =

Prečo priniesť vlastné jedlo na spoločnú oslavu? Švagriná a švagor môjho manžela spolu so svojimi rodinami oslavovali každý Vianoce s nami počas piatich rokov. Všetko som navarila sama, pripravila slávnostný stôl, postarala sa o chod večera aj upratovanie. Oni si jednoducho užívali sviatky. Minulý rok mi však došla trpezlivosť a bola som na pokraji zrútenia – bolo to náročné fyzicky, psychicky aj finančne. Preto som sa posledný rok rozhodla rozdeliť úlohy medzi všetkých. Nedávno však svokra začala hovoriť, že už sú starší a že to nemajú jednoduché, preto by veľmi rada oslávila Vianoce opäť u nás. Zavolala som švagrovi a švagrinej a povedala im, že mama túži po spoločných Vianociach. Boli nadšení, že treba počúvnuť mamu, a súhlasili. Keď som však začala rozdeľovať úlohy, kto čo navarí a čo kto donesie, ich radosť sa vytratila – ja som bola ochotná urobiť jedlá a uvariť dva teplé chody aj tortu, oni by mali pripraviť dve šaláty, ryby, mäso, syry, ovocie a nápoje. Keď som im všetko vymenovala, zrazu ich nadšenie opadlo. Povedali, že nemajú čas variť, pracujú, museli by všetko nakupovať a pripravovať, a vraj aj tak nevidia dôvod nosiť jedlo – radšej by oslavovali doma u seba. Tak som sa opýtala: a čo na to mama? Odpovedali mi… zavolajú jej a popriali pekné sviatky cez telefón – nič viac. Nie sú ochotní deliť si prácu a nákupy. Ešte som to svokre nepovedala a neviem ako – veľmi by sa ju to dotklo. Čo by ste na mojom mieste robili? Mám opäť zvládnuť Vianoce sama, alebo nie?
Яка ще жена? Тази баба ли?” – изкрещява мъж през микрофона в целия хотел. Той не знаеше, че отговорът ми вече го чака на рецепцията.