Prečo si nosiť vlastné jedlo?
Sestra a brat môjho manžela spolu s ich rodinami každé Vianoce už päť rokov oslavujú s nami. Všetko varím ja sama, pripravujem stôl, postarám sa o všetko a na konci po nich aj upracem. Oni sa len prídu zabaviť. Ale minulý rok mi už došla trpezlivosť a zrútila som sa. Všetko to bolo fyzicky, psychicky aj finančne veľmi náročné.
Tento rok som sa preto rozhodla, že rozdelím povinnosti medzi všetkých.
Ale nedávno sa mi svokra snažila vysvetliť, že už sú starší, že času je málo a chce, aby sme opäť oslávili Vianoce všetci spolu u nás doma.
Zavolala som teda bratovi aj sestre môjho manžela a povedala som im, že mama navrhuje spoločné Vianoce. Najskôr boli nadšení a hovorili, že mamu treba poslúchnuť a že teda súhlasia.
Potom som im však vysvetlila, že by sme si mali rozdeliť jedlo – kto čo uvarí a čo kto prinesie.
Ja som ochotná pripraviť polievku, dva druhy teplého jedla a upiecť tortu.
Oni majú priniesť dve šaláty, rybu, mäso, syr, ovocie a nápoje. Každý nech donesie, čo má rád na pitie.
Akonáhle som im to vymenovala, radosť z ich hlasu zmizla. Začali hovoriť, že nemajú čas variť, že pracujú a že najprv by museli všetko nakúpiť a potom ešte stáť pri sporáku. A že vlastne nevidia dôvod, prečo nosiť jedlo. Radšej si spravia oslavu doma.
Tak som sa ich opýtala a čo s mamou? Hádate správne, čo odpovedali Zagratulujú jej cez telefón a to stačí.
Naozaj, nechcú sa zapojiť do práce ani nakupovať. Ešte som to svokre nepovedala. A ani neviem, ako jej to mám oznámiť. Bude z toho veľmi smutná.
Čo mám teda v tejto situácii robiť? Mám opäť po všetkých tých rokoch pripraviť Vianoce úplne sama? Alebo to tentoraz zmeniť?







