Môj manžel vyrastal v pohodovej, šťastnej rodine svojich rodičov. Ale keď mal môj svokor 57 rokov, bohužiaľ, mama rodiny zomrela. Jasné, pre môjho svokra to bola riadna rana. Preto sme s manželom vymysleli, že predáme jeho byt, rozdelíme peniaze medzi našu rodinu a rodinu môjho brata a svokra vezmeme k nám, kým sa trochu spamätá. Tak sme to aj spravili.
Myslela som si, že pol roka, rok a svokor si kúpi svoj vlastný byt a bude bývať na vlastnom, ale kdeže. On si u nás začal užívať. Na elektrinu, vodu či nákup potravín nám nedal ani cent. Ja som varila, prala mu, upratovala mu izbu. On len chodil do roboty. No čisté kúpele, wellness každý deň.
Takto u nás býval jedenásť rokov. A potom začal každého poučovať, čo a ako máme robiť. Tak sme sa rozhodli, že mu kúpime domček pri Bratislave, nech žije na vlastnom. Je vysoký, silný chlap, prečo by nemohol bývať sám?
Kúpili sme mu domček, všetko zariadili, aby tam mohol okamžite bývať. Svokor však začal rozprávať, že ho bolí srdce a že má všelijaké vážne zdravotné problémy. Skúšal všetko možné, len aby ostal u nás. Ale takú starostlivosť už naozaj nepotrebujem. Som unavená…
