Ako starnem, často sa pristihnem, že som priveľmi lenivá na to, aby som sa dôkladne umyla…
Tento príbeh počúvam od starších známych často.
Neprotestujem proti nemu, len ho prijímam ako fakt.
Naozaj, s pribúdajúcimi rokmi je omnoho náročnejšie robiť mnohé bežné veci. Vstať ráno z postele niekedy vyžaduje poriadnu dávku sebazaprenia, umývanie zubov sa mení na malý zápas, príprava obyčajných raňajok je únavná a predstava prania bielizne je takmer desivá. Lenivosť nás sprevádza všade. Priznávam, že nie sme práve najpracovitejší.
Napriek tomu sú tu určité pravidlá alebo zvyklosti, ktoré musíme dodržiavať, či už chceme, alebo nie. Nemáme právo zanedbávať umývanie, čistenie zubov, umývanie tváre alebo pranie oblečenia. Prečo? Lebo žijeme medzi ostatnými v spoločnosti podliehajúcej kultúrnym normám.
Nie je podstatné, aby naše oblečenie bolo podľa poslednej módy. Hlavné je, aby bolo čisté, nesmrdelo potom a nedávalo najavo, že sme už mesiac neprezliekli sveter.
Vlasy môžu byť šedivé. Nie je múdre míňať penziu na farby na vlasy pre zbytočný pôžitok. Lacný šampón určite postačí každému; podstatné je, aby boli vlasy čisté. To isté platí aj pre tvár. S mejkapom netreba preháňať v staršom veku, ale čistota tváre je dôležitá.
Na ruky patrí hydratačný krém, pod pazuchy najlacnejší deodorant z drogerie, do topánok jedlá sóda, ktorá pohlcuje pachy. Ak vám niečo zapácha na tele, sóda bikarbóna to do istej miery vyrieši.
Keď sa na to pozriem s odstupom, zdá sa mi problém jednoduchý. Radi sa vyhovárame na lenivosť a že nepríjemne voniame fyzicky, aj morálne lebo už sme v dôchodkovom veku, lebo nemáme peniaze. Ale na základnú čistotu netreba veľa eur.
Preto nech máme akýkoľvek vek, vždy by sme mali zostať ľuďmi a starať sa o seba. Tak to vidím ja ako Oľga Poláková, obyčajná dôchodkyňa z Banskej Bystrice, ktorá si píše tieto riadky do svojho denníka.
