Podvádzať človeka, s ktorým zdieľaš tú istú strechu, je ako tancovať bosý po ľade v Petržalke celkom šialené. Spávate v tom istom posteli zubnú kefku máte odloženú vedľa tej jej v kúpeľni večeriate pri spoločnom kuchynskom stole, kde sedávate s pohárom borovičky a ty si napriek tomu nájdeš chvíľu, aby si vkĺzol do cudzích esemesiek alebo do náručia niekoho iného, potom sa vrátiš späť pod obliečky, ktoré stále voňajú Soniou, ktorá ti verí viac než ktokoľvek iný. To už nie je iba podraz, to je presne vypočítaná neslušnosť.
Ráno sa jej pozeráš priamo do očí pobozkáš ju na čelo pred spaním prikývneš, keď ti rozpráva o svojich starostiach popritom však ukrývaš tajomstvo, ktoré môže rozbiť jej celý pocit bezpečia na márne kúsky. Je to svojský druh krutosti. Ona verí, že ste si v Trnave postavili útočisko, domov lenže ty z neho robíš scénu najväčšieho klamstva, aké vôbec mohla zažiť.
Nevera je sama osebe ostrý nôž do hrude
ale keď to robíš popri tom, ako ješ bryndzové halušky, čo ona uvarila sleduješ tie pobehlicové seriály, čo ti večer ponúkla nechávaš si špinavé topánky pri dverách, ktoré každú noc opatrne zamkne dosiahne to ešte vyšší level chladu.
Nejde o žiadne pošmyknutie v slabosti každý deň si vedome zvolíš, že budeš pošliapavať česť tej, čo s tebou krája život po malých plátkoch.
A tá cirkusantská gymnastika, ktorú predvádzaš, aby si zakryl pravdu
neustále otočený mobil displejom dolu nečakané sprchy záhadné nočné odchody tiché preklikávanie Facebooku na záchode klamstvá pribúdajú a vysávajú ťa do sucha.
Potom však predpokladáš, že ťa opäť privíta ako domov. To je číre sebaklamstvo.
Rany sú hlboké.
Každý rozhovor na gauči v paneláku každá spoločná vtipná hláška každé tiché nedeľné ráno sa v jej pamäti prepiše novým atramentom, keď raz zistí pravdu. Začne pochybovať o tom, čo cítila bude analyzovať všetky drobné momenty pýtať sa sama seba, kde spravila chybu a prečo nevidela znamenia. Práve táto nová neistota je jazvou, ktorú nevera navždy zanechá.
Ak si nešťastný povedz to, neschovávaj sa za polopravdy.
Ak ťa niečo láka odstúp.
Neber jej pokoj v duši tým, že vedľa nej spíš ako nepoznané monštrum.
Láska má byť bezpečný prístav nie stávka v žolíkovom pokri.
Ak dokážeš zradiť tú, ktorá ti dovolí dýchať s ňou ten istý petržalský vzduch každú noc bez štipky hanby to nie je láska, to iba využívaš blízkosť, aby tvoj egoizmus mal kde spať.
Pamätaj: dôvera nie je studňa, z ktorej sa dá načierať donekonečna.
Keď ju vypáliš medzi štyrmi stenami, čo boli vystavané na ochranu oboch sŕdc už sa nikdy k rovnakému domovu nevrátiš.
Zostanú len sny ako ruiny tam, kde kedysi žilo partnerstvo.
