Myslím si, že táto situácia vyvolá medzi mojimi priateľmi a známymi nejednu búrlivú diskusiu. Áno, hanbím sa za svoje myšlienky, ale nedokážem im zabrániť. Akonáhle si predstavím, čo nás v rodine čaká v blízkej budúcnosti, mám chuť si sadnúť a rozplakať sa. Pripadám si už ako v depresii. S manželkou sme spolu už viac ako dvanásť rokov, obaja pracujeme a doma máme dve deti.
Moja svokra, pani Viera, je už dlhšie chorá. Trpí artritídou aj cukrovkou. Má aj nadváhu, preto sa jej ťažko pohybuje po byte. Býva sama, a preto má komplikovaný každodenný život. Je pre ňu náročné postarať sa o seba, uvariť si či udržiavať poriadok. Každý týždeň nosíme s manželkou nákup, ja dávam byt do poriadku, navarím jej jedlo na celý týždeň a pomáham jej v kúpeľni. Tieto týždenné návštevy sú už rokmi našou rutinou. Samozrejme, niekedy to nestíhame kvôli práci, ale to sa stáva málokedy.
Mám svoju svokru skutočne rád. Sama vychovala svoju dcéru, dala jej všetko, čo mohla, a vzdala sa osobného šťastia (jej manžel zomrel, keď mala 45 rokov a už sa nevydala). Tiež nás finančne podržala v dobe, keď to bolo najťažšie. Vďaka nej sme splatili všetky splátky na bytový úver v eurách. Ani na chvíľu sme neuvažovali, že by sme jej nevedeli pomôcť či odmietli jej opateru. Avšak nedávno mi manželka, Lucia, povedala, že po Novom roku by sa mala jej mama nasťahovať k nám. Nebude už nutné dochádzať, všetka starostlivosť bude jednoduchšia a manželka bude pokojnejšia.
Chápem svoju ženu, ale zároveň si naplno uvedomujem, ako veľmi to zmení život našej rodiny. Máme trojizbový byt v Bratislave jednu izbu máme s Luciou, ďalšie dve patria našim deťom. Ak sa svokra nasťahuje, zoberie si jednu z izieb. Naše deti sa budú hádať, pretože každý potrebuje svoj priestor a pokoj. Je mi trápne to priznať, ale začínam svokru vnímať ako záťaž, aj keď viem, že je to nesprávne. Ako by ste sa voči tomu postavili vy, keby ste boli na mojom mieste? Prosím, napíšte mi, čo by ste spravili inak.
Dnešný večer som strávil v zamyslení. Uvedomujem si, že rodina je viac než len pohodlie a súkromie je to o vzájomnej pomoci aj vtedy, keď to nie je jednoduché. Táto situácia ma učí trpezlivosti, vďačnosti a pokore. Verím, že spoločnými silami to zvládneme.
