Moji mama a otec
Moja mama bola naozaj krásna žena. Hovorím bola, lebo pred pol rokom nám odišla, dva týždne po otcovi. Hoci obaja mali už dávno po osemdesiatke, stále mám pocit, že tu boli príliš krátko. Veď to boli m o j a m a m a a o t e c.
Takže… mama bola ozajstná krásavica. Na vlastné oči som to videl. Predsa som muž, aj keď som jej syn. Otec mi to pripomínal celý život, ani na chvíľu na to nezabudol. A aj keď bola nahnevaná pre moje školské neúspechy alebo som vyviedol niečo iné, otec prišiel za mnou do izby, smutne si vzdychol, sadol si vedľa mňa, zovrel dlane medzi kolenami ako ja, znova si vzdychol a dlho mlčal. Potom náš tichý rozhovor vždy zakončil:
Nehnevaj sa na mamu, synku… Kričala, nadávala, no aj my dvaja máme k dokonalosti ďaleko. Ale ona je predsa… dievča. A obaja ju potrebujeme ako vzduch. Choď, popros ju o odpustenie.
A ja! Už-už so všetkou zlosťou som sa nadýchol, hnevom mi blčali oči smerom na otca. On však vopred vystrčil ruku, dlaňou ku mne, akoby mi chcel prikryť ústa, povedal sýtym, no prísnym hlasom:
Ani neskúšaj povedať mi niečo zlé o mojej žene!..
A mňa to hneď prešlo, nikdy som si nedovolil. Veľmi som totiž otca miloval. Aj mamu. A tiež veľmi.
Možno preto, že som poznal, ako sa dali dokopy. Otec mi to raz zašepkal, tajne pred mamou. A mama zas po tajomky pred otcom.
Mama vtedy študovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, prvý ročník. A už bola zasnúbená s nejakým Edom. Raz si Edo na rande priviedol kamaráta Borisa, pretože ten práve pricestoval do hlavného mesta a nevedel, čo tu má večer robiť. Takže Edo ho vytiahol aspoň na rande s Edovou, už skoro snúbenicou.
Edo zoznámil Borisa s mojou ešte budúcou mamou. Boris, už asi tušíte, bol môj, vtedy ešte budúci, otec.
Celý večer sa prechádzali po Starom meste, v Medickej záhrade, potom si zo strechy altánku kukli cez plot nejakú letnú veselohru v amfiteátri túto vychytávku vymyslel otec, lebo Edo na nič podobné nemal predstavivosť. Mama išla na strechu len vďaka otcovej sile, tá Edo veru nikdy nepreukázal (ani som ho nepoznal, ale tušil som, že oproti môjmu otcovi bol taký padavka).
Edo vtipkoval, prednášal básne, vravel mamke, ako spolu budú žiť o pár rokov, keď dostudujú. Otec však mlčal, len načúval a sústredene dýchal (tak to hovorila mama). A keď sa lúčili, chytil jej malú teplú ruku do svojich veľkých dlaní a povedal:
Vierka! Nepotrebujes jeho. Vydaj sa za mňa.
Mama zostala zaskočená a opýtala sa:
A kedy?
Otec bol plne sústredený (tak si to aspoň predstavujem), a hneď vyblafol:
Zajtra…
A ako to celé dorazil (aj Eda k tomu), dodal:
Narodí sa nám syn. Obaja ho budeme nesmierne milovať. A tým sa budeme milovať ešte viac aj my dvaja. Nazveme ho Igor. Ako knieža z povestí.
Dobre, súhlasila mama. A vzali sa.
Edo bol na svadbe za svedka na ženíchovej strane.
Potom obaja doštudovali a odišli pracovať na stredné Slovensko do Banskej Štiavnice, pretože v diplomoch mali zapísané geológ-geodet. Tam, v horách, dostali prvý byt, ktorý im riaditeľ bane vybavil vypratali starý kumbál pri kultúrnom dome, plný harabúrd.
Po roku som sa narodil ja Igor. A milovali ma obaja veľmi-príliš, presne ako otec sľúbil.
Z jazdiarne si otec vybavil starú kobylu menom Jolana a tou previezol mamu a mňa z pôrodnice domov.
Keď sme spolu dorazili k nášmu kumbálu (ako to opisoval otec), na prahu klubu stál Edo, zvieral galvanizovanú vaničku na kúpanie bábätiek zohnal ju cez známosti. Táto vanička sa mi stala kúpelňou aj postieľkou zároveň (to vravela mama). Do nej mama dala veľký perinák, čo dostala ako veno od svojej mamy, pristlala plachtou a tam som odpočíval. Keď prišiel kúpeľ, perinu vybrali na rodičovskú posteľ a ja som bral vodné radovánky. Otec vždy utekal z práce, len aby pri kúpaní syna nechýbal pri krstnom úkone. Držal mi hlavu, mama umývala kniežacie telo.
Knieža zo mňa veru nebolo, ale geológom som sa, rovnako ako rodičia, stal vcelku zdatným.
Najzaujímavejšie je, že moja žena je tiež geologička. Spoznali sme sa v práci po univerzite. Moju Táňu mala mama veľmi rada od prvej chvíle a otec tiež. Keď prišli na návštevu, alebo sme zavítali my k nim, a s otcom sme si išli na balkón zapáliť, povedal mi:
No, vieš… Mal som v živote dve veľké šťastné chvíle: prvýkrát, keď som spoznal tvoju mamu, a druhýkrát, keď si sa oženil s Táňou. Dávaj si na ňu pozor, je predsa, ako naša mamka… dievča.
Otec odišiel v noci náhle. Mama okamžite pochopila, že už nie je medzi nami, a zobudila sa…
Po jeho smrti mama akosi rýchlo zostarla a zabúdala. Napríklad si neuvedomovala, že otec už nie je. Dokonca, keď sme si ju vzali k sebe, stále sedela pri okne a čakala, kedy sa jej muž vráti z práce. Do posledného dňa varila svoje znamenité fašírky, ako to má Borisko rád…
Moji mama a otec Moja mama bola krásna žena. Hovorím „bola“, pretože pred polrokom zomrela, o dva …
