Mama ostala s tromi deťmi bez domova! Náš otec zobral mamine peniaze z predaja bytu a ušiel.
Do svojich 38 rokov mama s otcom nemohli mať deti. Lekári boli bezradní, nevedeli zistiť príčinu. Mama sa už vzdala a zmierila sa s tým, že bude bezdetná. Otec to však neriešil, opakoval len: “Neboj sa, nič sa nedeje.” Zdalo sa, že deti ani nepotrebuje.
Mama stratila všetku nádej, no aj tak prosila Boha, aby jej aspoň jedno dieťa dal. A či to bola Božia vôľa alebo len náhoda, narodila som sa ja.
Mamina radosť bola nekonečná. Otec však už vtedy bol ku mame nepríjemný a pri mojom nočnom plači panikáril. O rok neskôr sa narodili moji dvojčatí bratia. Mama oslavovala Boha z celého srdca, pretože z nej urobil najsamšťastnejšiu ženu – matku. A čo otec? Deťom neprikladal žiadnu hodnotu. Rozhodol sa urobiť podvod.
Povedal mame, že je potrebné predať byt, aby si mohli kúpiť väčší. Sľuboval, že časť kúpia na úver. Mama mu verila. No akonáhle dostal peniaze, zmizol. Do dnešného dňa o ňom nič nevieme.
Takto nechal mamu s tromi deťmi na ulici. Kam by mala ísť mama? Išla bývať k svojim rodičom. Bývali sme teda všetci spolu – štyria plus babka s dedkom v dvojizbovom byte. Mama úplne stratila dôveru v mužov a vzťahy. Musela veľmi tvrdo pracovať, aby nás troch uživila a obliekla. Nebolo to vôbec jednoduché.
Tak sme žili. Po niekoľkých rokoch zomrela babka, neskôr dedko a získali sme viac priestoru. Raz nás mama vzala do parku na ihrisko. Bolo leto, a v ten deň sa k mame priblížil muž v jej veku. Pokúšal sa ju bližšie spoznať, ale mama spočiatku odmietala. Chodili sme tam často, až mama nakoniec povolila, dala mu číslo, začali si volať a stretávať sa.
O dva mesiace sme sa nasťahovali do veľkého trojizbového bytu, Adam. Stal sa naším nevlastným otcom. Povedať, že odvtedy bola naša detská radosť nekonečná, je slabé slovo. Adam nahradil otca – tešil sa s nami z víťazstiev a prežíval s nami prehry. Teraz sme dospelí a Adamovi hovoríme „otec“. Takže žena s deťmi nie je vždy záťaž, vždy je šanca na šťastie. Náš otec utiekol od mamy a od nás, no nevlastný otec Adam nás prijal a urobil šťastnými. Predstav si, že naša mama ostala s tromi deťmi na ulici! Otec zobral všetky peniaze, ktoré dostala za
Добро утро, любима. Добро утро, любима.Той, както винаги, се събужда минута преди алармата да звънне.
Olha, tenho que te contar o que aconteceu cá em casa no outro dia, vais-te rir. Sabes aquelas situações
На връщане към жена си срещнах момиче Яна седеше, обърната с лице към тъмния, непрогледен прозорец на
Keď som sa rozprávala s adoptovaným dievčatkom, uvedomila som si, že všetko nie je také jasné, ako by
No ano passado, a minha mãe fez algo que jamais esperava decidiu vender-nos os legumes da horta dela.
С пронизителен звън позвъня вратата, обявявайки, че някой е пристигнал. Людмила хвърли престилката, избърса
Naše príbuzní nás prišli navštíviť a priniesli darčeky. Čoskoro však chceli, aby sme ich všetky hneď položili na stôl.
Jedného dňa nás prišli navštíviť naši príbuzní. Samozrejme, dali nám to vopred vedieť, no jasne sme im vysvetlili, že žijeme skromne a len ťažko vychádzame s peniazmi.
To neznamená, že hladujeme – žijeme jednoducho. Som dôchodkyňa a ani môj syn veľa nezarobí, preto si nemôžeme dovoliť prijímať návštevy. Príbuzní síce neprišli naprázdno, priniesli veľa jedla a darčekov.
Syn mi za darčeky poďakoval a rýchlo sme ich odložili bokom. Ako som už spomenula, upozornila som ich, že nemáme peniaze. Na obed bola chlieb s maslom, sušienky a čaj. Príbuzní jedli s kyslým výrazom na tvári, ale mlčali. Mne to neprekážalo, veď som ich upozornila, že sme na tom zle. Žijeme tak, ako vieme. Dali sme im, čo sme mali.
Na večeru bola ľahká polievka, chlieb, tavený syr, chlebíčky so studeným mäsom a čaj. Pravdepodobne čakali niečo lepšie, preto sedeli nespokojní.
Jeden z príbuzných sa ma začal vypytovať, prečo ich neponúkneme tým, čo priniesli. Počúvala som a nepochopila, o čo mu ide. Nerozumela som: priniesli darčeky pre nás alebo pre seba? Ak priniesli jedlo pre seba, mohli nám dať vedieť, aby sme ho dali do chladničky.
Dlho sa s nami hádali a na druhý deň si zbalili veci a odišli. Úprimne, je mi jedno, kde prespia – nechcem ich vo svojom dome. Aspoň nám tu ostalo pár dobrých vecí: koláče, paštéta, pusinky, ovocie – aspoň niečo užitočné od nich. Večer si so synom dáme čaj a pochutnáme si na chutnom koláči. Dnes si zapisujem jednu zvláštnu skúsenosť, ktorá sa mi nedávno prihodila. Na víkend k nám prišli na
Minulú noc som sa ocitla v Podunajských Biskupiciach, kde moja mama, Viera Nováková, bývala v dome, čo
Няма да тръгна никъде… невнятно шепти жената. Това е моят дом и няма да го изоставя. в гласа ѝ
