Mama ostala s tromi deťmi bez domova! Náš otec zobral mamine peniaze z predaja bytu a ušiel. Do svojich 38 rokov mama s otcom nemohli mať deti. Lekári boli bezradní, nevedeli zistiť príčinu. Mama sa už vzdala a zmierila sa s tým, že bude bezdetná. Otec to však neriešil, opakoval len: “Neboj sa, nič sa nedeje.” Zdalo sa, že deti ani nepotrebuje. Mama stratila všetku nádej, no aj tak prosila Boha, aby jej aspoň jedno dieťa dal. A či to bola Božia vôľa alebo len náhoda, narodila som sa ja. Mamina radosť bola nekonečná. Otec však už vtedy bol ku mame nepríjemný a pri mojom nočnom plači panikáril. O rok neskôr sa narodili moji dvojčatí bratia. Mama oslavovala Boha z celého srdca, pretože z nej urobil najsamšťastnejšiu ženu – matku. A čo otec? Deťom neprikladal žiadnu hodnotu. Rozhodol sa urobiť podvod. Povedal mame, že je potrebné predať byt, aby si mohli kúpiť väčší. Sľuboval, že časť kúpia na úver. Mama mu verila. No akonáhle dostal peniaze, zmizol. Do dnešného dňa o ňom nič nevieme. Takto nechal mamu s tromi deťmi na ulici. Kam by mala ísť mama? Išla bývať k svojim rodičom. Bývali sme teda všetci spolu – štyria plus babka s dedkom v dvojizbovom byte. Mama úplne stratila dôveru v mužov a vzťahy. Musela veľmi tvrdo pracovať, aby nás troch uživila a obliekla. Nebolo to vôbec jednoduché. Tak sme žili. Po niekoľkých rokoch zomrela babka, neskôr dedko a získali sme viac priestoru. Raz nás mama vzala do parku na ihrisko. Bolo leto, a v ten deň sa k mame priblížil muž v jej veku. Pokúšal sa ju bližšie spoznať, ale mama spočiatku odmietala. Chodili sme tam často, až mama nakoniec povolila, dala mu číslo, začali si volať a stretávať sa. O dva mesiace sme sa nasťahovali do veľkého trojizbového bytu, Adam. Stal sa naším nevlastným otcom. Povedať, že odvtedy bola naša detská radosť nekonečná, je slabé slovo. Adam nahradil otca – tešil sa s nami z víťazstiev a prežíval s nami prehry. Teraz sme dospelí a Adamovi hovoríme „otec“. Takže žena s deťmi nie je vždy záťaž, vždy je šanca na šťastie. Náš otec utiekol od mamy a od nás, no nevlastný otec Adam nás prijal a urobil šťastnými.

Predstav si, že naša mama ostala s tromi deťmi na ulici! Otec zobral všetky peniaze, ktoré dostala za predaj bytu, a jednoducho zmizol.

Mama a otec sa dlho nevedeli dočkať detí. Až do štyridsiatky nemali žiadne. Lekári len krčili plecami, nikto nevedel nájsť dôvod. V určitom momente to už mama vzdala začala sa zmierovať s myšlienkou, že ostane bezdetná. Otec z toho veľkú hlavu nemal, stále opakoval: Neboj sa, nejako bude. Človek by povedal, že deti mu ani veľmi nechýbali.

Ale mama aj tak ešte prosila Boha, aby jej doprial aspoň jedno dieťa. A ak to bol Boží plán alebo len náhoda, jednoducho som sa narodil ja.

To, aká bola mama šťastná, sa ani nedá opísať. Lenže otec sa v tej dobe už ku mame správal veľmi nepríjemne najmä keď som v noci reval, mal toho plné zuby. O rok na to mamina porodila ešte dvojičky, mojich bratov. Vtedy už mama spievala chvály na vysokej nohe konečne bola mama, a šťastná. No so starými otcami to bolo, ako už asi tušíš, komplikovanejšie. Deti mu boli na príťaž. Rozhodol sa pre poriadny podvod.

Od mamy dostal súhlas na predaj bytu. Tvrdil jej, že potrebujeme väčší, vraj ten predáme, kúpi sa väčší a časť doplatí z hypotéky. A mama mu verila. Ale otec, len čo mal v rukách peniaze, tak zdrhol. Doteraz nikto nevie, kde je.

Nechal mamu s tromi deťmi na dlažbe. Kde mala ísť? Išla bývať k svojim rodičom. Tak sme sa natlačili u babky a deda v dvojizbovom byte, šesť ľudí na kope. Mama stratila vieru vo vzťahy a v mužov úplne. A všetko bolo na nej postarať sa o nás troch, obliecť nás, nakŕmiť… Žiadna sranda.

Takto sme žili niekoľko rokov. Potom nám zomrela babka a časom aj dedko, takže aspoň bolo viac miesta. Raz nás mama zobrala do parku. Bolo leto, detské ihrisko, pohodička. Pristavil sa k nej chlap, približne v jej veku, pokúšal sa s ňou zoznámiť, no ona najprv nechcela stále odmietala. No do toho parku sme chodili často a postupne si ju získal, nakoniec mu dala číslo, začali si písať a stretávať sa.

O dva mesiace sme sa sťahovali do veľkého trojizbového bytu, ktorý patril Adamovi. Stal sa naším nevlastným otcom. Ani sa to nedá opísať, detstvo sa odvtedy premenilo na rozprávku. Adam sa stal naším naozajstným otcom tešili sme sa z radostí, ale aj sme spolu plakali, keď sa niečo nepodarilo. Dnes sme už dospelí a Adam je naším otcom na plnej čiare. Takže, vieš čo, žena s deťmi nie je vždy záťaž vždy je šanca, že bude šťastná. Môj vlastný otec pred nami utiekol, ale Adam, ako skutočný chlap, nás zobral a spravil z nás šťastnú rodinu.