V niektorých vzťahoch príde chvíľa, keď jeden z partnerov zrazu stratí všetky city k tomu druhému. Práve to sa stalo Markovi. Nikdy predtým nemal žiadny romantický vzťah a to až do svojich sedemnástich rokov. Hoci bol obľúbený medzi dievčatami z Popradu, rozhodol sa sústrediť na sebarozvoj a štúdium, vedený snom stať sa chirurgom povolaním náročným na prípravu i disciplínu. Až keď nastúpil na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, počúvol matku a začal sa otvárať dievčatám.
Časom stretol jednu, ktorá mu naozaj učarovala. Jeho pozornosť upútala Iveta, spolužiačka z tej istej študijnej skupiny. Prekvapenie jej na tvári bolo zjavné hneď, ako sa jej Marko prihovoril s dievčatami sa rozprával len zriedka a svoje tajomstvá zdieľal skôr len s najbližšími priateľmi, ako boli Jozef alebo Šimon. Začali sa rozprávať čoraz častejšie a Marko ju niekoľkokrát pozval na halušky do menzy Iveta tieto pozvania s radosťou prijímala. Priateľstvo sa pomaly prehlbovalo, až jedného dňa si navzájom priznali, že spolu chodia.
Markova mama, pani Marta, bola šťastím bez seba. Mala obavy, že jej syn ostane navždy sám, naplno pohltený učebnicami a anatómiou. No prišlo to, čoho sa každý vievka tesne po promócii akoby city Ivetky zrazu vychladli. Nebolo to nič výnimočné, ale zamrzelo to. Keď sa to Marko dozvedel, jeho srdce sa zlomilo. Ťažko nachádzal silu posunúť sa ďalej. Bol už dospelý muž s hlavou plnou plánov, ale prvý raz v živote na vlastnej koži zažil, akú úzkosť dokáže spôsobiť odmietnutie.
