Marek bol neskoro narodeným dieťaťom vo svojej rodine. Jeho rodičia ho úprimne milovali a poskytli mu krásne, láskyplné detstvo. No život priniesol kruté rany keď mal Marek dvadsať rokov, zomrela mu mama a čoskoro nato aj otec. Keďže v tom čase slúžil povinnú vojenskú službu, nemohol sa zúčastniť ich pohrebov, no spomienky na rodičov si v srdci chránil ako najcennejší poklad.
Po ukončení vojenskej služby sa Marek vrátil do rodného domu v Banskej Bystrici a našiel tam rodinu svojej tety. Nepocítil prijatie, ktoré by očakával, a tak potichu odišiel s úmyslom, že sa už nevráti. Skúšal bývať u kamaráta, no aj tam cítil, že je na obtiaž. Keď mu došli peniaze a možnosti, nasadol na prvé auto pri ceste a vydal sa stopom do Nitry, dúfajúc, že tam nájde prácu a nový začiatok.
Cez známeho sa Marekovi podarilo zamestnať na stavbe. Sľúbili mu solídny plat, jedlo aj ubytovanie. Hoci pracoval od svitu do mrku a únava bola veľká, aspoň mal pocit, že stojí na vlastných nohách. O to väčší bol šok, keď zamestnávatelia zo dňa na deň zmizli, nechali tam robotníkov bez výplaty aj strechy nad hlavou. Väčšina odcestovala za pomoci rodiny, no Marek zostal nemal už žiadne doklady.
Zostal hladný a bezdomova, prehľadával kontajnery za jedlom a v noci prečkával na železničnej stanici alebo vo vchodoch panelákov. Strácal zdravie aj sebaúctu, jeho vzhľad odradzoval potenciálnych zamestnávateľov. Až raz, keď už strácal nádej, stretol ženu menom Bohuslava. Nebola krásna podľa bežných predstáv, no jej úsmev a láskavé oči si získali Mareka okamžite. Nezištne mu priniesla jedlo a s úsmevom s ním podebatovala, čím mu na chvíľu rozsvietila pochmúrne dni.
Onedlho však Marek ochorel na zápal pľúc a skončil v nemocnici v Nitre. Starostlivý personál sa oňho postaral, ostrihali ho, dali mu čisté oblečenie a postel. Najviac sa však tešil na chvíle, keď za ním Bohuslava prichádzala. Po prepustení z nemocnice ho Bohuslava čakala pred pohotovosťou s novými topánkami a vecami. S úprimnou radosťou ho objala, čo Mareka dojalo natoľko, že sa rozhodol nasledovať ju.
Brat Bohuslavy mu vybavil nové doklady a pomohol mu nájsť si prácu. Časom sa Marek a Bohuslava do seba zamilovali, vzali sa a v ťažkostiach našli spoločné šťastie a nový domov.
Ich príbeh naučil Mareka, že pomocná ruka, i keď od cudzieho človeka, môže zmeniť celý život. Láska a súcit sú to najdôležitejšie, čo môžeme v živote ponúknuť a práve v tých najťažších chvíľach má dobrota najväčšiu silu.
